O vaše práce sa najnovšie nezaujímajú už len slovenskí zberatelia, ale aj zahraniční galeristi.
V decembri bolo moje dielo súčasťou výstavy v Kanade a teraz mám obrovskú radosť, že ma oslovil Jiří Švestka, český galerista, ktorý má galériu v Berlíne a v Prahe. Keď mal v Bratislave prednášku, sedel som na nej a hltal každé slovo. Vtedy som si vravel: s týmto človekom by som chcel raz spolupracovať. O pár mesiacov mi od neho prišiel email. Chcel sa stretnúť. Bol som z toho v šoku. Najhoršie bolo, keď som mu musel povedať, že nemám čas. Išiel som totiž na koncert Lady Gaga. Našťastie to pochopil. Teraz zobral niektoré moje práce do New Yorku na prestížny veľtrh The Armory Show, ktorý bude v marci. Uvidíme, čo bude ďalej.
Vnímate to v tejto fáze ako reálnu šancu uspieť aj mimo Slovenska alebo skôr ako príjemnú kuriozitu?
Každý by predsa chcel mať medzinárodný úspech. Určite to beriem ako šancu a snívam. Dnes som sa stretol s jedným galeristom z New Yorku. Zobral si asi desať kresieb, ktoré budú súčasťou skupinovej výstavy. prekvapilo ma, že moja tvorba oslovuje aj za hranicami Slovenska najmä vďaka internetu. Veľa ľudí mi hovorí, že by som mal ísť na stáž do zahraničia. Zatiaľ to cítim tak, že nemusím za každú cenu okamžite odchádzať. Cestujem dosť, ale milujem Slovensko aj VŠVU. Mám tu v ateliéri všetok komfort, výborných inšpiratívnych kolegov Katarínu Janečkovú, Mateja Fabiána a ďalších. A môj profesor Ivan Csudai ma stále má čím obohatiť.
Jeden z vašich obľúbencov Jonathan Meese tvrdí, že umenie je ako potiť sa – nedá sa to naučiť. V čom vám pomáha škola?
V škole sa môžete naučiť veľa vecí, ale možno ešte dôležitejšie je to, čo vás v škole odučia. Dôležitý je pre mňa najmä náš mikrokolektív v školskom ateliéri, bez neho by bolo všetko inak. Môžete sa naučiť namaľovať dobrý obraz, ale nikto vás nenaučí, ako byť osobnosť a tie osobnosti tam sú. Pre mňa sú atraktívni umelci, ktorí majú v sebe určitý tlak, energiu a to sa nedá naučiť.
Vašu druhú samostatnú výstavu ste nazvali No Ambitions. Nemáte s ňou žiadne ambície?
Pôvodne som na nej chcel prezentovať menej výpravné práce, rôzne kresby a podobne, menej veľkých farebných obrazov a viac čiernobielych, pre moju tvorbu menej typických vecí. Sú to veci, ktoré si robím akoby bez ambícií, napríklad keď sa vrátim z ateliéru domov a niečo si „len tak“ kreslím tušom. Súčasne s tým, ako som výstavu pripravoval, som však maľoval a pribudli mi viaceré väčšie plátna. Bola by škoda ich neukázať, keďže majú veľa spoločné s ideou výstavy. Nechcem moralizovať, ale mladí chalani sú dnes často veľmi hedonistickí, chcú si najmä užívať a nemyslia pritom veľmi na budúcnosť, čo im závidím. Jednoducho žiadne ambície. Nenútim však diváka, aby to v mojich obrazoch videl.
Výstava bude v bývalom mäsiarstve. Prečo?
Keď som ten priestor videl, úplne ma uchvátila jeho atmosféra. Priestor pôsobí temne, cítiť jeho minulosť. Ešte neviem, ako tam budú obrazy vyzerať. Možno je to risk a niektoré nevyniknú tak ako v dobre osvetlenej galérii s čistou dlážkou. Dúfam však, že ako celok to bude silné. Ten priestor evokuje rôzne veci. Veľa mojich známych dokonca toto konkrétne mäsiarstvo poznalo a sú zvedaví, ako to tam bude vyzerať.
Výstava bude trvať iba 10 hodín. Nie je to škoda?
Nemám na výber. Mäsiarstvo budú hneď po výstave rekonštruovať. Som zmierený s tým, že výstava, do ktorej dávam obrovskú energiu, bude trvať len 10 hodín. Aj odovzdávanie Oscarov plánujú pol roka a tiež trvá iba jednu noc. Keď výstava trvá mesiac, ľudia si povedia, ok, prídem si ju pozrieť neskôr, odkladajú to, až nakoniec nestihnú prísť. Tu si to nemôžu povedať. Buď prídu na otvorenie a zároveň zatvorenie, alebo neprídu vôbec.
Vaše pozvánky na výstavy, ale tiež obrazy, sú často provokatívne. Rád provokujete?
To, čo sa mne zdá normálne a adekvátne, sa niekomu môže zdať provokatívne. Keby som chcel provokovať, tak to robím úplne inak. Pri pozvánkach sa chcem zabávať a chcem, aby sa zabávali aj ostatní. Problémom umenia na Slovensku je, že sa berie veľmi vážne. Samozrejme, že umenie je veľmi vážna vec! Ale napríklad aj Lady Gaga, ktorá ľudí zabáva a provokuje, môže mať vážne posolstvá, nad ktorými sa dá zamýšľať. A poslucháč si môže vybrať, či sa nad nimi zamyslí, alebo nie.
Niektoré vaše obrazy ste namaľovali na hotové tlače, na ktorých bol Kristus alebo Panna Mária. Ani to nie je snaha o provokáciu?
Nie. Maľoval som aj na hotového Michaela Jacksona, aj na obrazy svojich spolužiakov. Môj postoj k viere je rozpačitý, ale nie odmietavý. Tie tlače sú maliarsky podklad ako každý iný. Pre mňa bolo zaujímavé reagovať na krikľavé farby, ktoré mali. Otvárajú sa tu obsahové otázky, ale tie sú druhoradé.
Vníma ich tak aj divák?
Divák je pre mňa veľmi dôležitý, ale až keď odložím štetec. Keď maľujem, musím ho úplne vypustiť. Som len ja a obraz. Často sa ma pýtajú, prečo maľujem zajace. Vysvetľujem, že maľujem obrazy, nie zajace! Zajac je zhustená esencia chlapca a jeho uši sa dajú výborne kompozične využívať. Môže s nimi na niečo ukazovať, môže si zakrývať jedno oko a flirtovať s vami. Milujem zajace!
