O vaše práce sa najnovšie nezaujímajú už len slovenskí
zberatelia, ale aj zahraniční galeristi.
V decembri bolo moje dielo súčasťou výstavy v Kanade a teraz mám
obrovskú radosť, že ma oslovil Jiří Švestka, český galerista, ktorý má
galériu v Berlíne a v Prahe. Keď mal v Bratislave prednášku, sedel som
na nej a hltal každé slovo. Vtedy som si vravel: s týmto človekom by som
chcel raz spolupracovať. O pár mesiacov mi od neho prišiel email. Chcel sa
stretnúť. Bol som z toho v šoku. Najhoršie bolo, keď som mu musel
povedať, že nemám čas. Išiel som totiž na koncert Lady Gaga. Našťastie
to pochopil. Teraz zobral niektoré moje práce do New Yorku na prestížny
veľtrh The Armory Show, ktorý bude v marci. Uvidíme, čo bude ďalej.
Vnímate to v tejto fáze ako reálnu šancu uspieť aj mimo
Slovenska alebo skôr ako príjemnú kuriozitu?
Každý by predsa chcel mať medzinárodný úspech. Určite to beriem ako
šancu a snívam. Dnes som sa stretol s jedným galeristom z New Yorku. Zobral
si asi desať kresieb, ktoré budú súčasťou skupinovej výstavy. prekvapilo
ma, že moja tvorba oslovuje aj za hranicami Slovenska najmä vďaka internetu.
Veľa ľudí mi hovorí, že by som mal ísť na stáž do zahraničia. Zatiaľ
to cítim tak, že nemusím za každú cenu okamžite odchádzať. Cestujem
dosť, ale milujem Slovensko aj VŠVU. Mám tu v ateliéri všetok komfort,
výborných inšpiratívnych kolegov Katarínu Janečkovú, Mateja Fabiána a
ďalších. A môj profesor Ivan Csudai ma stále má čím obohatiť.
Jeden z vašich obľúbencov Jonathan Meese tvrdí, že umenie je
ako potiť sa – nedá sa to naučiť. V čom vám pomáha
škola?
V škole sa môžete naučiť veľa vecí, ale možno ešte dôležitejšie je
to, čo vás v škole odučia. Dôležitý je pre mňa najmä náš
mikrokolektív v školskom ateliéri, bez neho by bolo všetko inak. Môžete
sa naučiť namaľovať dobrý obraz, ale nikto vás nenaučí, ako byť
osobnosť a tie osobnosti tam sú. Pre mňa sú atraktívni umelci, ktorí majú
v sebe určitý tlak, energiu a to sa nedá naučiť.
Vašu druhú samostatnú výstavu ste nazvali No Ambitions. Nemáte
s ňou žiadne ambície?
Pôvodne som na nej chcel prezentovať menej výpravné práce, rôzne kresby a
podobne, menej veľkých farebných obrazov a viac čiernobielych, pre moju
tvorbu menej typických vecí. Sú to veci, ktoré si robím akoby bez
ambícií, napríklad keď sa vrátim z ateliéru domov a niečo si „len
tak“ kreslím tušom. Súčasne s tým, ako som výstavu pripravoval, som
však maľoval a pribudli mi viaceré väčšie plátna. Bola by škoda ich
neukázať, keďže majú veľa spoločné s ideou výstavy. Nechcem
moralizovať, ale mladí chalani sú dnes často veľmi hedonistickí, chcú si
najmä užívať a nemyslia pritom veľmi na budúcnosť, čo im závidím.
Jednoducho žiadne ambície. Nenútim však diváka, aby to v mojich
obrazoch videl.
Výstava bude v bývalom mäsiarstve. Prečo?
Keď som ten priestor videl, úplne ma uchvátila jeho atmosféra. Priestor
pôsobí temne, cítiť jeho minulosť. Ešte neviem, ako tam budú obrazy
vyzerať. Možno je to risk a niektoré nevyniknú tak ako v dobre osvetlenej
galérii s čistou dlážkou. Dúfam však, že ako celok to bude silné. Ten
priestor evokuje rôzne veci. Veľa mojich známych dokonca toto konkrétne
mäsiarstvo poznalo a sú zvedaví, ako to tam bude vyzerať.
Výstava bude trvať iba 10 hodín. Nie je to škoda?
Nemám na výber. Mäsiarstvo budú hneď po výstave rekonštruovať. Som
zmierený s tým, že výstava, do ktorej dávam obrovskú energiu, bude trvať
len 10 hodín. Aj odovzdávanie Oscarov plánujú pol roka a tiež trvá iba
jednu noc. Keď výstava trvá mesiac, ľudia si povedia, ok, prídem si ju
pozrieť neskôr, odkladajú to, až nakoniec nestihnú prísť. Tu si to
nemôžu povedať. Buď prídu na otvorenie a zároveň zatvorenie, alebo
neprídu vôbec.
Vaše pozvánky na výstavy, ale tiež obrazy, sú často
provokatívne. Rád provokujete?
To, čo sa mne zdá normálne a adekvátne, sa niekomu môže zdať
provokatívne. Keby som chcel provokovať, tak to robím úplne inak. Pri
pozvánkach sa chcem zabávať a chcem, aby sa zabávali aj ostatní. Problémom
umenia na Slovensku je, že sa berie veľmi vážne. Samozrejme, že umenie je
veľmi vážna vec! Ale napríklad aj Lady Gaga, ktorá ľudí zabáva a
provokuje, môže mať vážne posolstvá, nad ktorými sa dá zamýšľať.
A poslucháč si môže vybrať, či sa nad nimi zamyslí, alebo nie.
Niektoré vaše obrazy ste namaľovali na hotové tlače, na ktorých
bol Kristus alebo Panna Mária. Ani to nie je snaha o provokáciu?
Nie. Maľoval som aj na hotového Michaela Jacksona, aj na obrazy svojich
spolužiakov. Môj postoj k viere je rozpačitý, ale nie odmietavý. Tie
tlače sú maliarsky podklad ako každý iný. Pre mňa bolo zaujímavé
reagovať na krikľavé farby, ktoré mali. Otvárajú sa tu obsahové otázky,
ale tie sú druhoradé.
Vníma ich tak aj divák?
Divák je pre mňa veľmi dôležitý, ale až keď odložím štetec. Keď
maľujem, musím ho úplne vypustiť. Som len ja a obraz. Často sa ma pýtajú,
prečo maľujem zajace. Vysvetľujem, že maľujem obrazy, nie zajace! Zajac je
zhustená esencia chlapca a jeho uši sa dajú výborne kompozične využívať.
Môže s nimi na niečo ukazovať, môže si zakrývať jedno oko a flirtovať
s vami. Milujem zajace!
