Informovala o tom agentúra DPA. Rakúska vláda sa odporúčaniami panela spravidla riadi. Dedičia rakúsko-švajčiarskej zberateľskej rodiny Ledererovcov vo Viedni vzniesli reštitučný nárok na vrátenie presláveného secesného diela predvlani a obrátili sa na rakúske ministerstvo kultúry. Súbor obrazov s dĺžkou 34 metrov a vysoký zhruba 2 metre je umiestnený v nemenej slávnom výstavnom priestore Viedenská secesia.
Dielo, ktoré počas 2. svetovej vojny Ledererovcom zobrali nacisti, bolo po vojne rodine vrátené, ale nakoniec ho zberateľ Erich Lederer predal za 750-tisíc dolárov, údajne pod cenu, rakúskemu štátu. Spor sa teraz viedol o tom, či tak Lederer urobil preto, že Rakúsko zakázalo vývoz cyklu, teda pod určitým nátlakom. Rakúsko sa po nákupe venovalo reštaurácii diela, ktorá trvala desať rokov.
Dedičia, žijúci vo Švajčiarsku, argumentovali tým, že podľa rakúskeho zákona o navrátení umeleckých diel z roku 2009 je možné získať v reštitúcii umelecké diela, ktoré boli v súvislosti s počínaním podľa zákona o zákaze vývozu predané štátu.
Predseda príslušnej komisie Clemens Jabloner v piatok však konštatoval, že medzi zákazom vývozu a predajom diela neexistovala úzka súvislosť. „V tomto prípade nebol zákaz vývozu diela použitý ako nástroj, ktorý by Lederera donútil, aby dielo predal,“ citoval ho portál BBC.
Foto: SECESSION.AT
Beethovenov vlys patrí medzi najvýznamnejšie diela viedenskej secesie. Klimt súbor obrazov dokončil v roku 1902 pre 14. výstavu viedenskej secesie, ktorá bola zamýšľaná ako oslava skladateľa. Súbor bol pôvodne zamýšľaný len pre výstavu a namaľovaný priamo na stenách. Po spomínanej akcii mali dielo zničiť. Nestalo sa tak aj vďaka náhode – na rovnakom mieste mala byť o rok Klimtova retrospektíva, a tak sa rozhodlo, že dielo hneď nezničia.
Rozhodnutie komisie o nevrátení diela privítal aj šéf Viedenskej secesie Herwig Kempinger. „To, že necháme Vlys na mieste, kde je dnes, udržiava umelecko-historické spojenie medzi budovou a dielom. Viedenská secesia je najvhodnejším miestom na prezentáciu tohto dôležitého diela art nouveau,“ citovala ho BBC.
