Foto: Galéria Linea
Od polovice 60. rokov patrí Stano Filko ku kľúčovým osobnostiam slovenskej výtvarnej scény, ktorý prekročil hranice regiónu. Kritici ho označujú za najradikálnejšieho tvorcu slovenskej avantgardy. Začiatkom osemdesiatych rokov emigroval, najskôr do NSR a potom do New Yorku. Po Novembri 1989 sa vrátil. Jeho Oltáre sú už roky zberateľskou exkluzivitou. A výstava Filkova archa a oltáre súčasnosti, ktorá bola pred viac ako šiestimi rokmi v Galérii mesta Bratislavy, pripomenula jeho konfrontácie sakrálnych motívov a erotiky, umenia a priemyselnej produkcie, náboženstva a konzumu.
„Chuť alebo potrebu maľovať Filko dlho potláčal, ale v rokoch emigrácie sa v ňom prebudila v nebývalej miere. Azda aj pod dojmom z neoexpresionistickej maľby, ktorá ovládla značnú časť euroatlantickej umeleckej scény na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Zvlášť po príchode do New Yorku vytvoril v rokoch 1983 až 1985 obrovské množstvo diel – nie však klasických obrazov – ktoré okrem neoexpresionizmu vstrebali aj množstvo ďalších podnetov,“ uviedol kurátor výstavy Obaly Aurel Hrabušický.
Maľbou, v ktorej spája geometriu, expresiu a dekonštrukciu, premenil Stano Filko obyčajné kartónové obaly na obrazy. Občas ich dopĺňal kolážami a neraz slovami či textami, súvisiacimi s jeho osobnou mytológiou. „Ako umelec, ktorý neoddeľoval tvorbu od vlastného života a svoje životné prostredie pretváral do neustále sa meniacej ,priestorovej inštalácie’, si na svoj rozmer upravil aj tieto úžitkové predmety,“ pokračoval kurátor.
Často sa na obrazoch – obaloch – objavuje autorovo meno. Pohráva sa s ním. Raz ho uvádza v základnej podobe Filko, častejšie vo „vzdorovitej“ ako Fylko, ktorú prijal v deň desiateho výročia okupácie z augusta 1968. Neskôr k nim pridal aj formu Phylko, ktorú považoval za slovenskú aj internacionálnu zároveň. Tak vznikli „trojsignatúry“, ktorými sa podľa kurátora prejavuje autor ako „písmomaliar veľkých rozmerov“. A jeho schopnosť obmieňať varianty vlastného mena sa zdá nevyčerpateľná.
„Niekedy sú tieto schránky na maľbu kompozične náročnejšie ako maľba samotná. Trvalo dosť dlho, kým si to znalci umenia uvedomili, ale nakoniec sa aj z nosičov umeleckých diel stali zbierkové predmety,“ dodal Aurel Hrabušický. Výstava Stano Filko Obaly bude v bratislavskej Galérii Linea na Drieňovej 34 do konca mája.
