Ženy, ktoré sa presadili na scéne ovládanej mužmi

23.04.2015 09:03
Julie Horová-Kováčiková: Kľačiace torzo,...
Julie Horová-Kováčiková: Kľačiace torzo, 1934-1935 Autor:

Lievik, krhla, cedidlo... Pár nájdených vecí, k tomu kus železného plechu a na svete je Anjel. Vtip, detská hravosť i tragický akord vystupujú z plastiky Věry Janouškovej. Vravievala, že svoje sochy vlastne "zošíva" zo starého vyhodeného riadu. A s humorom o sebe tvrdila, že je "smetisková sochárka". Je jednou zo šestnástich výtvarníčok, ktorých tvorbu predstavuje výstava Sochárky v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

„Sochárstvo je výrazne silová disciplína, v ktorej dominovali muži. V 20. storočí sa v ňom začali presadzovať aj ženy, ale mená sochárok, ich diela a prínos sú neznáme a takmer neviditeľné. Aj preto sme sa rozhodli pre pohľad na tému cez rodovú optiku,“ povedala kurátorka Vladimíra Büngerová.

Kolekciou 160 diel predstavuje ženské osobnosti slovenského a českého sochárstva, aby poukázaním na špecifiká ich tvorby osvetlila nástup žien do sochárskeho umenia. Prezentované autorky absolvovali klasické sochárske štúdium v Prahe či v Bratislave. „Mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia i múzejnými zbierkami. Sochárky však v tomto výrazne mužskom teritóriu našli a mali priestor, ktorého dimenzie treba pripomenúť a oprášiť,“ pokračovala kurátorka.

Kľúčom k výberu bola kvalita. Tvorba slovenských a českých sochárok sa zväčša pohybovala mimo hlavného prúdu a dobových trendov. Mená ako Mária Bartuszová, Alina Ferdinandy, Erna Masarovičová, Klára Pataki či Hana Wichterlová patria k tým, ktoré prachom zabudnutia nezapadli. Dagmar Rosůlková, Eugénia Lugsová alebo Eva Kmentová sú z kategórie menej známych autoriek.

„Niektoré osobnosti som nepoznala, ich diela som však mala v zbierke. Zistila som, že mnohé z vystavených autoriek začali tvoriť už v 30. rokoch, študovali v Paríži. Spoznávala som, ako sa odvíjala ich sochárska tvorba. Aké dobové techniky používali, ako modelovali. Výskumom som sa o sochách z našich zbierkových fondov aj o ich autorkách dozvedela veľmi veľa, čo je dôležité aj pre interpretáciu,“ spomenula Vladimíra Büngerová. Ďalšie pre ňu stále zostávajú zahalené tajomstvom, trebárs Julie Horová-Kováčikova, ktorej príbuzní žijú mimo Európy.

Niektoré sa venovali aj tvorbe monumentálnych pamätníkov. Iné boli podľa kurátorky skromnejšie, neprekážalo im ani siahnuť po „nižších“ umeleckých druhoch, za ktoré považuje napríklad úžitkové a dekoratívne umenie – šperky, vázy, drobné keramické plastiky a podobne. Expozíciu dopĺňajú ukážky z tvorby nemeckej expresionistickej grafičky a sochárky Käthy Kollwitzovej.

„V 50. rokoch inšpirovala autorky, ktoré začínali študovať po vojne. Silne zasiahla monumentálnu tvorbu na Slovensku. Z neskoršieho zabudnutia ju v 80. rokoch vytiahli feministky v USA. Vydali jej denníky, ktoré hovoria aj o jej sochárskych dielach, aj o tom, ako v sochárstve fungovala žena,“ dodala kurátorka.

Výstava Sochárky, odkrývajúca neznáme územia, ktoré zostali mimo hlavnej scény, bude v SNG do 9. augusta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstava #Slovenská národná galéria #Věra Janoušková #Sochárky #Vladimíra Büngerová #Mária Bartuszová #Alina Ferdinandy #Erna Masarovičová #Klára Pataki #Hana Wichterlová #Dagmar Rosůlková #Eugénia Lugsová #Eva Kmentová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku