Okrem ilustrácií z ocenených kníh prezentuje aj najnovšie, ktorými dotvorila knižku švédskej spisovateľky Fridy Nilsson Gorila a já (vydal Portál Praha). Príťažlivo napísaný príbeh dievčatka z detského domova, ktoré si adoptuje gorila a žijú spolu na smetisku, Martinu Matlovičovú dojal. Jej ilustrácie však malých ani veľkých čitateľov nerozplačú, skôr naopak. Vtiahnu do nevšedného príbehu modernej rozprávky. Tie autorka ilustruje najradšej.
Práci predchádza dôverné zoznámenie sa s textom, najprv z pohľadu čitateľa, potom vizuálneho umelca, dolujúceho zo seba všetko, čo môže ponúknuť. „Takýto možno smiešny ,adrenalín' mám na svojej práci veľmi rada: začiatok, keď ešte len vdychujem vôňu textu užasnutá z autorovho talentu, ale už viem, že text bude môj a ja si s ním poradím,“ povedala Martina Matlovičová.
Je majsterkou nálad, svojich aj čitateľových. Ilustráciami, ktoré hýria farbami, knihu nezdobí, žije v nich spolu s hrdinami príbehov. Deti rozosmieva infantilizmom a naivizmom, dospelých zas viacvýznamovosťou svojho špecifického humoru, bohato koreneného iróniou a sarkazmom. „Ilustrácia je väčší požierač času, väčšia zodpovednosť, obavy, zatiaľ čo voľná tvorba je čistá radosť a improvizácia,“ povedala Martina Matlovičová. „Moju voľnú tvorbu predstavujú najmä ,zvieracie' objekty alebo drevené maľby. Keď nie je vo výhľade žiadny termín, ak je navarené a požehlené, bavím sa s takýmito vecičkami,“ zavtipkovala štyridsaťročná výtvarníčka.
„Ľudské neresti, tlaky, smútky, zmarené lásky sa vynárajú z hravých obrazov ako smutno-smiešne odkazy dospelých o našom podivnom svete. Výtvarný a myšlienkový humor funguje ako záchranné koleso, s ktorým ako jediným sa dá preplávať našimi životmi,“ uviedla kurátorka Barbara Brathová.
Martinu Matlovičovú vždy priťahovalo bábkové divadlo, marionety, kulisy. Ale keď na Vysokej škole múzických umení v Bratislave neotvárali bábkovú scénografiu, vyštudovala animovanú tvorbu. S ambíciami nakrúcať bábkové filmy sa síce rozlúčila, jej drevené objekty však svet bábok pripomínajú. „Samy sa pýtajú na svet,“ prezradila.
Obrazový príbeh Slečny Ruženy a pána Bielika dotvorila aj slovnými vysvetlivkami a bonmotmi. „Potrebujem, aby boli postavy ,ozajstné', aby mali meno, svoj príbeh. Možno mám nejaké skryté literárne ambície, ale viac ako jednu vetu zo seba nevysúkam,“ s humorom sebe vlastným vysvetlila autorka. Výstava Martiny Matlovičovej Akrylkový cirkus, ktorá bude na Malej scéne STU do 24. mája, „napumpuje“ návštevníka pozitívnymi emóciami.
