Potom si už automaticky tvorí svoje územie, svoj svet, v ktorom sa dejú príbehy, ktoré patria iba jemu a nikto iný nad nimi nemá moc. (Iba divák!) Výtvarník Fero Lipták je taký maliar. Svojimi postavičkami už zabýval celý vesmír. Sú to ľudkovia, ktorí vyzerajú aj trocha strašidelne, majú rôzne deformácie, malé biele očká kdesi "na kraji“ hlavy, veľké bruchá, vyzerajú ako tekvice či melóny, každý v nich asi uvidí niečo iné, ale určite zaujmú.
Foto: Galéria SPP
Divák sa zahľadí aj do ich príbehov. Obrazy sú výrečné a dejú sa na nich zvláštne veci. Sú to bežné situácie, ale v podaní Fera Liptáka sa nič nedeje len tak, obyčajne, pre nič za nič. Vždy sa deje niečo "veľké“. Obrazy diváka vťahujú ako lieviky. Musí študovať podrobnosti výjavov. Vidí sa ako v zrkadle, ktoré ale troška deformuje. To je fascinujúce. Fero Lipták je huncút – dokáže sa s divákom pohrať, vidno, že má blízko aj k divadlu. (Je ako principál, čo má svoj ansámbel.) Kto má záujem vyskúšať si to, môže ešte do 29. mája zájsť na jeho výstavu (NE)obyčajné príbehy v Galérii SPP v Bratislave.
Foto: Galéria SPP
Fero Lipták sa narodil v Poprade (Spišská Sobota) v roku 1962, vyštudoval grafiku na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach a divadelnú scénografiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 1986 spolupracoval takmer so všetkými slovenskými divadlami, oceňujú ho a stal sa uznávaný a oceňovaný nielen doma, ale aj v Českej republike i v Poľsku. Od roku 1991 sa intenzívne venoval filmu. S režisérom Martinom Šulíkom spolupracoval na profilových slovenských filmoch deväťdesiatych rokov. V roku 1990 založil nezávislú divadelnú spoločnosť TEATRO TATRO. Fero Lipták sa venuje maľbe, ilustráciám a tvorbe plagátov. Na internete si o ňom možno pozrieť chutný film Táranie do vetra.
Foto: Galéria SPP
Ale vráťme sa k aktuálnej expozícii: "Výstava (Ne)obyčajné príbehy prevedie diváka od stretnutia s Veľkou rodinou cez napínavé Čakanie na grant, cez neuveriteľné príbehy pasažierov vo vlaku, až po rozhovor s úplne obyčajným Severákom. Aspoň na chvíľu sa ocitne v strede diania, uprostred, na prvý pohľad všedných príbehov, ktoré sa vďaka osobitému vnímaniu autora stávajú neobyčajnými. Autor nič nediktuje, scenár jednotlivých diel necháva na divákovi. Zároveň mu však cez názvy obrazov napovedá. Veľakrát ide o slovné hračky, ktoré súvisia s obsahom diela,“ pozýva na výstavu Melita Gwerková ml., jej kurátorka. „Fero Lipták sa na nič nehrá. Nesnaží sa šokovať či pútať pozornosť. Jednoducho tvorí a dáva svoje nápady na plátno, drevo, oblečenie, nábytok… V tom najlepšom slova zmysle je úplne normálny človek, ktorý poctivú a úprimnú človečinu vkladá aj do svojich diel. A vkladá ju naozaj originálne. Aj preto jeho tvorba vytvára akúsi oázu, kde môžeme nájsť potešenie a niekedy aj dobrú radu – pozerať sa na svet s trochou ľahkosti a menej vážnosti.“
