Nie je asi jednoduché vdýchnuť drevu život, ovládnuť taký veľký nástroj a dostať z neho krásne tóny. Chce to celého chlapa. Zdá sa, že fujara naozaj viac pasuje mužom – ženy sa jej ani veľmi nechytajú. O to radšej ju počúvajú, veď veľa piesní je o láske. Fujara nesie v sebe ženskosť a nežnosť, zurčí a žblnkoce, hrá osudovo. Na fujare je ťažko hrať a ešte ťažšie je ju vyrobiť. Ale aj dnes sú takí majstri, čo to vedia.
Môžeme sa s nimi oboznámiť na výstave Výrobcovia fujár v súčasnosti – Majstri ľudovej umeleckej výroby, ktorá je od 19. mája do 12. septembra v Galérii ÚĽUV v Tatranskej Lomnici. Predstavuje tvorbu fujaristov a upozorňuje na ich rôznosť, lebo v každej lokalite sa robí iná fujara. Výstava ukazuje najmä techniku jej zhotovenia a upozorňuje aj na to, ako je nástroj zdobený. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť detailne študovať dokonalé majstrovstvo ľudovej umeleckej výroby fujár.
Kurátorkou výstavy je Mária Farkašová, ktorá výstavu uvádza slovami: "Výstavná kolekcia od súčasných výrobcov pozostáva z desiatok fujár a píšťal, ktoré sú rozlične zdobené. Techniky ako vyrezávanie, vybíjanie a vypaľovanie, kombinované s modernejšími technikami ako morenie a farbenie, intarzia či vylievanie cínom poukazujú na lokálnu rozmanitosť tohto ojedinelého hudobného nástroja. Pri zdobení fujary má rozhodujúcu úlohu umelecká fantázia a schopnosť autorovej vynaliezavosti, s ktorou vytvára z prostého hudobného nástroja umelecký predmet vysokej estetickej kvality, zároveň však s jedinečným zvukom a ladením.“
Na výstave sú fujary viacerých výrobcov a – zasa sú to samí muži! Tibor Koblíček, Pavel Bielčik, Jozef Svoreň, Alexander Králik, Michal Fiľo, Mikuláš Vilhan, Ľubomír Párička, Jozef Trebula, Štefan Andris, Martin Oberta, František Čordáš a Miroslav Varga. A to nie sú všetci! Na Slovensku je vraj v súčasnosti aktívnych okolo dvesto výrobcov fujár. Väčšina z nich využíva tradičný spôsob výroby prevzatý od starších majstrov.
Napríklad fujarista Michal Fiľo ovláda zložitý proces výroby tohto hudobného nástroja a už desať rokov odovzdáva znalosti ďalším generáciám. K výstave tento majster ľudovej umeleckej výroby povedal: „Som rád, že môžem byť jedným z nositeľov tradícií a svoje skúsenosti odovzdávať ďalším generáciám v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV Banská Bystrica. ÚĽUV je jedinou štátnou kultúrnou organizáciou, ktorá má výrobu fujár zahrnutú aj vo svojom vzdelávacom programe.“
Fujara je výnimočný hudobný nástroj, ktorý neexistuje nikde inde na svete! Práve preto sa slovenská fujara a jej hudba teší vzácnemu uznaniu UNESCO: Už desať rokov figuruje medzi majstrovskými dielami ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
