Zakladateľka nadácie Arthura Fleischmanna zapožičala väčšinu exponátov a z Londýna koncom minulého týždňa pricestovala so skupinou Twentieth Century Society, ktorá združuje architektov a nadšencov umenia. Počas pobytu chcú spoznať slovenskú a českú architektúru minulého storočia.
Netradičnou zastávkou je Marianka, najstaršie slovenské pútnické miesto. "Keď mi navrhli, aby sme šli do Marianky, zdalo sa mi to ako perfektný nápad. Je to miesto, kam môj manžel ako dieťa chodieval s rodinou, aj keď neboli kresťania. Miloval tie zvyky, tmavý chlieb s paprikovou slaninou. Bez toho by si nedokázal predstaviť návštevu Marianky. Ako deti sa na to tešili,” vysvetľuje Cecile Joy.
Arthur Fleischmann sa narodil do židovskej rodiny, na kresťanskú vieru konvertoval počas dvojročného pobytu na Bali. Vyštudovaný lekár sa odtiaľ presunul do Sydney, kde žil a tvoril takmer desať rokov. Po krátkej ceste do Anglicka plánoval návrat na Slovensko, no zoznámil sa s manželkou a jeho domovom sa stal Londýn. Naďalej cestoval po celom svete, do rodného mesta sa však už nevrátil.
Cecile Joy má k Slovensku vrúcny vzťah, aj keď ho nikdy nenavštívila s manželom. "Nevzal ma do Bratislavy ani do Budapešti a Prahy, odvtedy som tam už bola. No vzal ma do Japonska, do Južnej a Severnej Ameriky, do mnohých krajín Európy. Miloval cestovanie.”
Cecile si počas ciest na Slovensko všimla pozitívne zmeny. "V 90. rokoch bolo pochmúrne, teraz je to tu omnoho priateľskejšie. Máte kúzelnú hudbu, všimla som si, že máte zaujímavý dubstep a hiphop. V meste je mnoho sôch. Cítim sa tu dobre, je to pre mňa vždy veľmi výnimočný čas.”
Aj keď vo Fleischmannovej tvorbe dominujú náboženské motívy, ako odraz silnej viery v Boha, jeho diela sú pestré. Nezniesol rutinu, od každého dňa očakával prekvapenie a toho sa umelec žijúci v šiestich krajinách na štyroch kontinentoch držal do smrti.
"Za svoju takmer 70-ročnú sochársku kariéru sa vyvíjal. Ovplyvnil ho vzťah k vede, ustavične sa zaujímal o experimenty s materiálmi, skúšal nové techniky. Bol priekopník v používaní plexiskla, povýšil ho na umelecký materiál. Stále sa chcel zdokonaľovať, čo sa odrazilo na jeho štýle. Venoval sa keramike, ktorá bola skôr úžitkovým umením, bol zručný v práci s kovom, bronzom, ovládal mnoho techník, od odlievania až po vyrezávanie z dreva,” opisuje sochárovu rozmanitosť Zuzana Francová z múzea Arthura Fleischmanna.
Fleischmann bol portrétistom vatikánskych pápežov. Múzeum sa pýši bronzovým odliatkom busty pápeža Jána Pavla II., ktorý sa stal jeho súčasťou v roku 2003, keď pápež navštívil Slovensko.
V 50. rokoch Fleischmann objavil plexisklo a jeho nasledujúcu tvorbu charakterizujú abstraktné formy, práca s vodou ako základným elementom priamo zabudovaným do sôch. "Pre sochára je dôležité oko, myseľ a fyzická práca. Sochy sú špeciálne aj tým, že sa okolo nich môžeme pohybovať, dotýkať sa ich. Najradšej mám jeho fontánu. Spočiatku ho kritizovali, no teraz sú jeho diela uznávané,” uzatvára Cecile Joy.
Múzeum Arthura Fleischmanna na Bielej ulici 6 je súčasťou Múzea mesta Bratislavy a zahŕňa ranú tvorbu keramík a neskoršie plastiky, ktoré vytvoril umelec v Londýne.
