Objekt Schaubmarovho mlyna v Pezinku-Cajle „rozveselila“ tridsiatimi piatimi obrázkami na skle, z ktorých vyžaruje pohoda a radosť zo života. Výstavu nazvala Michal Škrovina: Príbehy & spomienky.
Foto: SNG
„Je znalcom a zberateľom slovenského ľudového a insitného umenia a napriek tomu má jeho tvorba korene v mýtoch, mágii, naivnom poetizme a priam srší humorom. Riadi sa citom a intuíciou so zmyslom pre vtip. To sa mi na ňom vždy páčilo, a preto som zaradila jeho výstavu do koncepcie Galérie insitného umenia,“ pokračovala kurátorka.
Rodák z Martina vyštudoval architektúru v Bratislave a Prahe. Už počas štúdií spolupracoval so Slovenským národným múzeom v Martine na dokumentácii ľudovej architektúry. Mal tridsať, keď začiatkom sedemdesiatych rokov začal študovať maľbu na skle. Výrazným medzníkom v jeho tvorbe sa stal rok 1982. Jeho obrázkami vtedy teoretik insitného umenia Štefan Tkáč obohatil kolekciu slovenského ľudového a insitného umenia, ktorú prezentoval v Paríži. Dielam Michala Škrovinu tak otvoril brány do sveta. Predstavil ich potom na mnohých autorských aj kolektívnych výstavách nielen doma, ale aj vo Francúzsku, v Mexiku či Poľsku.
„Maľuje temperou na tabuľové sklo a tiež vyrába drevené figúrky. Ťažisko tematicky rôznorodej tvorby predstavujú obrazy z tradičného dedinského prostredia v okolí rodného Martina, ktoré dôverne pozná z detstva. Osobitné miesto zaujímajú v jeho predstavách reminiscencie na rieku Turiec. Vyvoláva v ňom spomienku na tradičnú rybačku, ale aj nevšedné snové predstavy,“ vysvetlila Katarína Čierna.
Silným inšpiračným zdrojom sú pre neho aj rôzne povesti a historické udalosti, napríklad obdobie tureckých nájazdov na územie dnešného Slovenska či jánošíkovská tradícia. V Škrovinovej tematickej šírke nechýbajú, samozrejme, ani biblické motívy, vianočné tradície či trojkráľoví koledníci.
A rád „zvečňuje“ aj svoje predstavy o tom, ako veľkí francúzski maliari tvorili svoje obrazy. Napríklad Gauguina, maľujúceho nahú Tahiťanku. Najradšej sa však „pohráva“ s Henrim Rousseauom. Pôvodným zamestnaním colník – odtiaľ aj prezývka Colník – bol v druhej polovici 19. storočia výraznou osobnosťou francúzskeho naivného maliarstva. Zachytáva ho pri maľovaní v plenéri a v spoločnosti nahých kyprých modeliek.
Každým obrázkom rozpráva príbehy, v ktorých spája množstvo motívov. Stačí sa pozorne zahľadieť a hlbšie sa „začítať“ do jednotlivých línií kompozície. Objavené detaily obohacujú košato rozpracovanú „story“ a navyše vyvolávajú jemný úsmev. Neraz dokonca úprimný smiech. „V tvorbe Michala Škrovinu dominuje poetická poloha, ktorá neraz prechádza do expresívnejšej výpovede. Sviežosť epických figurálnych scén na skle ako aj drevených objektov umocňuje pôsobivá farebná stupnica pestrých tónov,“ dodala kurátorka.
Po mnohých tematických výstavách či kolekciách konfrontujúcich naivné umenie s profesionálnym, ktoré sa od roku 2007 vystriedali v Galérii insitného umenia, dostal v nej priestor významný slovenský naivný maliar. Zrekonštruované priestory najväčšieho potočného mlyna na Slovensku a jedného z najväčších v Európe, ktorý je technickou pamiatkou, oživili príbehmi, humorom a farbami pulzujúce obrázky maľované na skle. Výstava Michala Škrovinu Príbehy & spomienky bude v Schaubmarovom mlyne v Pezinku-Cajle do 27. septembra.
