Načo pripomínať feminizmus?

Ešte si sa s nikým nebozkávala? Vy sa nebudete brať? Nevadí, že tvoje dieťa bude mať iné priezvisko? Už si zhodila popôrodné kilá? Myslíš, že ťa budem takúto tučnú nosiť na rukách?

, 17.07.2015 16:00
Eva Filová Foto:
Eva Filová: Angažovaný šatník
7

Kolobeh otázok nevložila Ivana Šáteková do bublín, ako býva zvykom v komiksoch. Vedľa jednoduchých postavičiek zväčša ženského pohlavia pôsobia skôr ako výkričníky. Svoju kresbu, ktorú vytvorila na základe súkromného „sociologického prieskumu“, nazvala Chronológia sociálneho nátlaku. A predstavuje v nej svoje videnie rôznych autentických podôb tlaku spoločnosti, s ktorými sú ženy denno-denne konfrontované od najútlejšieho detstva až takmer po prah hrobu.

Kresba, ktorou Ivana Šáteková „ozdobila“ celú stenu, je súčasťou výstavy Fem(inist) Fatale, ktorú vo štvrtok otvorili v priestoroch Kunsthalle LAB na prízemí bratislavského Domu umenia/Kusthalle. V názve projektu je zašifrovaná slovná hračka. „Osudovou sa tu už nestáva zvodná žena, existujúca primárne pre mužský pohľad, osudový je feminizmus ako politický a životný postoj. Tento ,osudový pohľad' na svet dokáže meniť vnímanie bežnej reality tak, že sa už nikdy nebude zdať mocensky neutrálna,“ vysvetlila kurátorka projektu Lenka Kukurová.

Ivana Šáteková: Chronológia sociálneho nátlaku Foto: KUNSTHALLE LAB
Ivana Šáteková: Chronológia sociálneho nátlaku Ivana Šáteková: Chronológia sociálneho nátlaku

Hrdiniek v histórii niet

Na sušiaku sú zavesené tričká, ponožky, rukavice, ženská aj mužská spodná bielizeň aj ďalšie kúsky bieleho oblečenia, ktoré akoby ktosi popripínal drevenými kolíkmi. Biele i čierne „kúsky“ nesú nápisy ako eutanázia, interrupcia, registrované partnerstvo, výhrada svedomia, odluka cirkvi, intolerancia… V inštalácii Angažovaný šatník konfrontuje Eva Filová požiadavky ľudskoprávnych hnutí a nehybnosť cirkevných dogiem. Bielizeň ako druhú kožu možno interpretovať ako názory, ktoré možno „obliecť“ či „zahodiť“, privlastniť si ich alebo sa ich vzdať.

„Projekt Fem(inist) Fatale je reakciou na súčasný stav našej spoločnosti z feministického pohľadu prostredníctvom výtvarného umenia. Postavenie žien v našej spoločnosti sa za ostatné desaťročia nepochybne zmenilo. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že žijeme v spoločnosti s rovnakými právami pre všetkých, o čom je presvedčená aj veľká časť verejnosti. Prečo teda znovu pripomínať feminizmus? Odpovede na túto, ale aj na ďalšie otázky prinášajú vystavené diela,“ pokračovala kurátorka.

Tradičná aj netradičná rodina, rodové roly a stereotypy, neheterosexuálne identity, neprítomnosť hrdiniek v histórii – to sú témy, ktoré reflektuje desať vystavujúcich: osem výtvarníčok a dvaja výtvarníci.

„Vzhľadom na to, že rodové nerovnosti sú v našej spoločnosti stále smutnou realitou, považujem za úplne prirodzené ,byť feministom'. Dokonca si myslím, že ak sa chcem považovať za demokraticky zmýšľajúceho človeka, je to moja povinnosť,“ konštatoval Milan Mikulášik. Prezentuje sa inštaláciou Posledná večera. Tvorí ju trinásť osobných váh, rozmiestnením pripomínajúcich biblický námet. Odkazuje aj na tému anorexie a zároveň komentuje posadnutosť dokonalým vzhľadom, ktorý mnohí považujú za dôležitejší ako napríklad vzdelanie.

Jana Bodnárová: Vyšívanie na mužskú košeľu... Foto: FOTO: KUNSTHALLE LAB
Jana Bodnárová: Vyšívanie na mužskú košeľu (záber z videa). Jana Bodnárová: Vyšívanie na mužskú košeľu (záber z videa).

Angažovanosť je opäť v móde

„Považujem sa za feministku. Je to jediný -izmus, ktorý som bez väčších problémov schopná aplikovať na svoju osobu,“ vyznala sa Anna Daučíková. V takmer dvadsaťminútovom videu Portrét ženy s inštitúciou: Anča Daučíková s cirkvou rímsko-katolíckou sa zaoberá udalosťou z polovice 90. rokov, keď pred cirkevnou komisiou musela svedčiť o nefunkčnom sexuálnom živote kamarátky.

Ďalšími „príspevkami k téme“ sú kresby Márie Čorejovej, video Jany Bodnárovej, inštalácia Petry Čížkovej, akvarely Lucie Dovičákovej, interaktívny multimediálny projekt Jany Štepánovej, manipulovaná fotografia a digitálne tlače Martina Piačka. Výber vystavujúcich nebol náhodný, všetci sú spolupracovníkmi organizácie Aspekt a časopisu Glosolália.

„Línia sociálne angažovaného umenia dostáva na slovenskej výtvarnej scéne druhý dych. Výstava Fem(inist) Fatale prináša jej aktuálne podoby a zároveň je výzvou uvažovať o otázkach rodovej rovnosti, sexuálnej identity či rodiny trochu inak,“ dodala kurátorka Kunsthalle LAB Nina Vrbanová.

K výstave Fem(inist) Fatale, ktorá bude v Kunsthalle LAB do 6. septembra, je pripravených množstvo sprievodných podujatí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
7 debata chyba
Viac na túto tému: #Ivana Šáteková #Fem(inist) Fatale #Kunsthalle LAB