„Snažili sme sa ukázať Veľkú Moravu v novom svetle. Na výstave sú aj exkluzívne modely veľkomoravských kostolov. Vychádzajú z aktuálnych revíznych výskumov, ktoré za posledných šesť rokov priniesli nové poznatky o význame a využití týchto stavieb. Práve v rámci výstavy sú prezentované prvýkrát,“ vysvetľuje Kouřil.
Bratislavský hrad otvára doteraz neprístupné podzemné priestory. Prehliadka je rozdelená do šiestich okruhov a skladá históriu veľkomoravskej minulosti vizuálne atraktívnym spôsobom. Výstava je exkluzívna aj vďaka prevahe originálnych exponátov vrátane ľudských kostí. Tvorí ju takmer 1¤400 predmetov, šperkov, mečov, železných úžitkových predmetov a iných archeologických vykopávok nájdených na území Slovenska, Moravy, Česka, Poľska a Rakúska. Vystavené sú aj modely dobových stavieb a ozvláštnením je komiks, ktorý by mal priblížiť, ako sa na Veľkej Morave žilo.
Príbeh Veľkej Moravy
Jedným z najvzácnejších nálezov je poklad benátskeho kupca z predkresťanského obdobia. Predstavuje strieborné šperky a nádoby zo Zemianskeho Vrbovka. „Sú to úžitkové predmety, no nemohol si ich dovoliť každý. Išlo o luxusný tovar pochádzajúci z Byzantskej ríše. Domnievame sa, že si ich odtiaľ niekto priviezol, mohli byť majetkom kupca alebo kovotepca, ktorý ich priamo vyrobil. Zrejme prechádzal cez územie Slovenska a z pocitu ohrozenia ich ukryl do zeme, kde sa našli. Pre historikov je to dôkaz, že Veľká Morava bola v kontakte s Byzantskou ríšou,“ objasňuje Zdenka Kosarová.
Výstava Veľká Morava na Bratislavskom hrade
Medzi bronzovými pozlátenými predmetmi avarského pôvodu, ktoré sa našli na území Slovenska v Dolných Orešanoch, sa nachádza najstarší kresťanský krížik. Podľa Kosarovej ide o zaujímavosť. Avari síce so Slovanmi susedili, no neboli kresťania, preto sa vynára otázka, ako ku krížiku prišli, či ho ukradli.
Nálezy hlinených zvieratiek z Mikulčíc tiež pochádzajú z predkresťanského obdobia. „V jednom objekte sa ich našlo vyše dvesto a spočiatku boli interpretované ako detské hračky. Dnes im pripisujeme skôr rituálny význam. Predpokladáme, že slúžili ako kultové predmety a boli akousi náhradou za živú obeť,“ približuje pôvod malých figúrok Kosarová.
V podzemí hradu „pochovali“ Veľkomoravanov
Výstava sprostredkúva aj dve rekonštrukcie pohrebov. Reálne kostry muža a ženy pochádzajú z Mikulčíc zo začiatku 9.¤storočia a predstavujú najstaršie dôkazy kresťanstva na území Veľkomoravskej ríše. „Veľkomoravania prešli od žiarového rituálu ku kostrovému pochovávaniu. Tieto hroby možno považovať za elitné, zrejme išlo o vyššie postavených ľudí, čo dokazuje výbava v nich nájdená.“ Podľa kurátorky práve inventár hrobov ukazuje, že sa v spoločnosti formovala vyššia trieda.
Šperk ako odraz kultúrnych vplyvov
Popri úžitkových predmetoch či zbraniach majú veľké zastúpenie šperky, ich zdobenie odhaľuje vplyv iných kultúr. Okrem Byzantíncov a Frankov prichádzali na územie Veľkej Moravy aj severnejšie národy. Podľa Kosarovej tu pôsobili írsko-škótske aj bavorské misie a miešali sa rôzne tendencie. Tie napokon ovplyvnili miestne obyvateľstvo a formovali tvár veľkomoravskej kultúry.
V miestnosti venovanej „každodennému životu“ sa nachádzajú železné predmety, motyky, radlá či kľúče zaujímavé najmä tým, že si dodnes zachovali svoj tvar a spôsob použitia. Podľa Kosarovej meče nepatrili do rúk hocikomu. Ich výroba vraj bola príliš náročná a vlastnila ich len úzka skupina bojovníkov ochraňujúcich knieža.
Pokladnica Veľkej Moravy
Jedným z najvzácnejších celkov zapožičaných z pražského Národného múzea je kolekcia z kolínskeho kniežacieho hrobu. „Tento hrob je elitný a významný je tým, že ho možno spojiť s konkrétnou historickou udalosťou.“ Kosarová ďalej vysvetľuje, že v roku 845 prebehol vôbec prvý krst v Rezne a práve tento hrob pripisujú jednému zo štrnástich kniežat, ktoré tu vtedy pokrstili.
„Väčšina predmetov sú národné kultúrne pamiatky a bývajú uložené v trezoroch. Len zriedka ich prezentujú na verejnosti a ak aj áno, určite nie v takomto množstve,“ hovorí o „veľkomoravskej pokladnici“ Kosarová. Môžeme tu vidieť šperky takzvanej sadskej princeznej, ktorú pochovali s celou šperkovnicou, ale aj gombíky, ktoré Veľkomoravania obľubovali ako šperk, či zriedkavo sa vyskytujúce platidlá.
Vystaveným unikátom sú aj sklenené nádoby, ktoré sa zachovali v pomerne dobrom stave. „V tej dobe sa u nás sklo spracúvalo len do podoby malých predmetov, korálok a podobne. Sklenené úžitkové predmety sa dovážali z Franskej alebo Byzantskej ríše a boli vzácne, pretože transport bol veľmi náročný,“ hovorí Kosarová a zdôrazňuje, že popri niekoľkých fragmentoch skla sú jedinými takto zachovanými sklenenými predmetmi z daného obdobia. Výstava Veľká Morava a počiatky kresťanstva potrvá na Bratislavskom hrade do 1.¤novembra.
