Čoho sa budú musieť obchodníci vystríhať v prípade falzifikátu El Greca?
Bežný človek si na to nevie dať pozor. Znalec umenia by musel podstúpiť všetky procesy overenia technológie, overenia veku, čo je veľmi nákladný proces a často ľudia, ktorí umenie kupujú alebo majú a chcú ho speňažiť, majú možnosť, aby si takýmto spôsobom overili hodnovernosť diela. Práve aj pre finančnú stránku overovania veľmi často z toho vycúvajú. Stretla som sa aj s tým, že prišli za mnou ľudia s ikonou. Mali súdnoznalecký posudok, že je to ikona zo 16. storočia. Povedala som im, že je to ikona z konca 19. storočia. V tom čase ešte neboli chemické analýzy také drahé. Majitelia však povedali, že potom by to nepredali. Takže radšej to budú predávať s posudkom, že je to 16. storočie. Ani majiteľ niekedy možno netúži poznať pravdu a kupujúci často na to nemá finančné prostriedky, aby si to preveril. Myslíte si, že máte doma obraz, ktorý má vysokú umeleckú hodnotu, a potom je ťažko sa rozlúčiť s touto vierou.
Aký je rozdiel medzi kópiou a falzifikátom?
Kópie robia aj študenti na Vysokej škole výtvarných umení, ktorí študujú reštaurovanie a musia sa naučiť technológie starých majstrov. Existuje nepísané pravidlo, ak sa niekto živí vytváraním kópií takýchto napodobenín obrazov, ktoré sú populárne a známe, že zmení mierku. Obrazy sú o niečo väčšie alebo menšie, aby bolo jasné, že ide o kópiu. Falzifikát je už vlastne isté klamstvo, druh podvodu, keď maliar falzifikátor maľuje obraz s úmyslom vytvoriť falzifikát, teda vytvoriť dielo, ktoré budú ostatní považovať za dielo iného majstra. V prípade kópie si umelec prizná, že robil kópiu, a kópia sa dá predať.
Ktorí maliari z tohto obdobia sú najčastejšie falšovaní?
Ťažko to zovšeobecniť. Veľmi populárni boli Holanďania, ale tých falzifikátov bolo skutočne veľa. Závisí to od dopytu na trhu, pretože existujú už aj falzifikátori moderného umenia. Dokonca aj v našom regióne. Na trhu sa vyskytujú falzifikáty velikánov slovenskej moderny. Určite sa tu bude predávať lepšie Bazovský alebo Benka.
Akým spôsobom sa z falzifikátu stáva originál?
Myslím si, že u mnohých ľudí visia falzifikáty. Je to od dávnych dôb vzniku trhu s umením, tým, že sa falzifikát dostane do obchodu, či už je vytvorený na niečiu objednávku, alebo či ho falzifikátor predáva pod nejakou zámienkou ako dielo iného majstra. Cez obchod a cez držanie diela viacerými generáciami sa potom napíše, že pochádza z dobrého zdroja a netuší sa, že už ten dobrý zdroj vlastnil falzifikát alebo kópiu, nie je to jednoznačné. Bohužiaľ, trend je taký, že ak sa niečo dobre predáva, myslím tým originál – napríklad slovenská moderna, tak je potom veľmi lákavé pre falzifikátorov, aby mohli zlepšiť svoje finančné postavenie. Staré umenie má výhodu v tom, že falzifikát sa dá ľahšie odhaliť práve rôznymi chemickými a fyzikálnymi výskumami. Odoberú sa vzorky pigmentov a hľadá sa, či sú tam pigmenty dobové a či tam nie sú použité syntetické materiály, ktoré sa používali od nejakého 18., 19. storočia. Tieto metódy sú pomerne presné, no je to finančne dosť náročné.
Spomínate si na konkrétny prípad, keď bol falošný obraz považovaný za originál a zistilo sa, že to tak nie je?
V dejinách umenia je toho veľa. Doteraz sa vedú o niektorých obrazoch spory. Napríklad Madona v skalách od Leonarda da¤Vinci sa vyskytuje vo dvoch svetových galériách a stretla som sa s publikáciami, kde sa to autorstvo jedného z nich spochybňovalo, ale tých prípadov je veľa.
