Všetci autori pochádzajú z krajín, cez ktoré preteká Dunaj. Kurátorka Kristína Jarošová dala tohtoročnej výstave lákavý podtitul Ikony súčasnosti: Umenie spektáklu.
Do Čunova sa oplatí vybrať už len pre samotnú zaujímavú budovu galérie, ktorú len nedávno zrekonštruovali a rozšírili. Celú jeseň sa v nej budú prezentovať výtvarníci mladej a strednej generácie nielen z hostiteľského Slovenska, ale aj Nemecka, Rakúska, Maďarska, Chorvátska, Srbska, Bulharska, Rumunska a Ukrajiny. Vzorka je to pestrá, preto bolo pomerne náročné zladiť všetkých zúčastnených. Kurátorka Kristína Jarošová ich vybrala nielen podľa teritória, ktorým preteká Dunaj, ale aj v súlade s koncepciou výstavy. Tou sú ikony a spektákle. Cieľom bola polemika o hodnotách kapitalizmu a zamyslenie sa nad otázkou, čo a ako sa v súčasnosti stáva ikonou.
Vážne otázky, humorné odpovede
Jarošová priznáva, že podtitul chápe aj v úvodzovkách, s iróniou a humorom. Nechce sumarizovať či hodnotiť, ale skôr diskutovať. Výtvarníci upozorňujú, že základnou hodnotou spoločnosti už nie je náboženstvo v tradičnej forme. Dnes ho často nahrádza „náboženstvo konzumu“. Ikony stále potrebujeme, no prispôsobujú sa masovej kultúre, čítajú sa povrchne a vyvolávajú rôzne pocity. Môžu byť spektakulárne, desivé, patetické, gýčové, konzumné…
Blýskavá hra s divákom
Po formálnej stránke sú diela v Danubiane rozmanité, nájdeme medzi nimi nielen zábavnú inštaláciu z uterákov rôznych zelených odtieňov, ktoré vytvárajú sibírsky les (Ukrajinec Nikita Shalenny), ale aj nablýskané kreslo pre invalidov s názvom Discoware. Dielo umelca Kristiana Kožula v sebe ukrýva slovnú hračku – poukazuje na povrchné disko, alebo na objavy (discover – angl. objaviť)? Umelci zámerne stierajú hranice medzi vysokým a nízkym umením, vychádzajú z nablýskanosti reklamy aj jednoduchosti priemyselného dizajnu. Využívajú zámenu kontextu, zosmiešňujú klišé a gýč, narúšajú estetické a významové stereotypy. „Odkazy na populárnu kultúru môžu na prvý pohľad pôsobiť optimisticky, zjednodušene, hravo a odvádzať pozornosť od hlbšej analýzy k estetickému pôžitku. Nechýba im však kritika,“ hovorí Kristína Jarošová.
Je to vlastne hra s divákom, len či ju ten pochopí? Nemal by sa pred návštevou galérie teoreticky pripraviť na to, čo ho v Danubiane čaká? Ideálne je vopred sa oboznámiť s koncepciou a zámermi takejto rozsiahlej výtvarnej prehliadky – kto čaká realistické stvárnenie Dunaja, asi sa ho nedočká – ide skôr o súčasné myslenie na brehoch veľrieky. Ale žiadny strach, ku kľúčovým dielam nebudú chýbať popisky a vyjadrenia umelcov, čo tiež uľahčí porozumenie diel. Výstava potrvá až do 25. októbra.
Kto vystavuje
Erik Binder (SK), Michele Bressan (RO), Nemanja Cvijanović (HR), Michal Černušák (SK), Tanja Deman (HR), Viktor Frešo (SK), Daniil Galkin (UA), Patrícia Jagicza (HU), Paulina Jazvić (HR), Vikenti Komitski (BG), Kristian Kožul (HR-DE), Marek Kvetan (SK), Marcel Mališ (SK), Stano Masár (SK), Ioana Nemes (RO), Pavle Pavlović (HR), Stepan Ryabchenko (UA), Nikita Shalenny (UA), Erik Šille (SK), Maja Vukoje (AT), Clemens Wolf (AT), Vlasta Žáková (SK)
Kristína Jarošová
Foto: Juraj Jaroš
Vyštudovala teóriu súčasného umenia na Goldsmiths College v Londýne; Dejiny moderného a súčasného umenia a Biznis umenia na Sotheby's Institute of Art v Londýne; a Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.
Od roku 2009 získala viaceré pracovné skúsenosti, napr. v medzinárodnom aukčnom dome Sotheby’s; ako zakladateľka a riaditeľka EGO Gallery; a od roku 2014 pôsobí ako riaditeľka investičnej zbierky Art Fond – Stredoeurópsky fond súčasného umenia. Popri galerijnej činnosti pracuje ako špecialistka a investičná poradkyňa pre súčasné výtvarné umenie, výtvarná kritička a kurátorka.
