„Oba rozdielne príbehy sú vytvorené sebavedomou a veľmi zručnou vizuálnou rečou s použitím rôznych typov médií. Pohybuje sa medzi rôznymi náladami s ľahkosťou a zároveň veľkou opatrnosťou, čím dokazuje citlivosť a zmysel pre humor. So zmyslom pre detail a jasným videním celku sa tieto knižky stávajú príkladom dialógu medzi technikou a médiom,“ vyhlásil zdôvodnenie medzinárodnej poroty jej predseda, popredný brazílsky ilustrátor a držiteľ Ceny Hansa Christiana Andersena Roger Mello. Slávnostné otvorenie medzinárodnej prehliadky sa uskutočnilo včera v historickej budove Slovenského národného divadla.
Ani jeden z pätnástich slovenských ilustrátorov tentoraz nezabodoval. Aj päť Zlatých jabĺk poputovalo do sveta. Jedno získala Mirocomachiko z Japonska za ilustrácie knihy Žltá a ja, ktorá podľa poroty „poteší čitateľov humorným tónom, svetlom a hravým dojmom“. Druhé vyniesol Frankenstein španielskej ilustrátorke Elene Odriozoleovej „za unikátny vzťah medzi obrazom a textom, ktorého výsledkom je kniha, čo pôsobí ako divadlo rôznych žánrov“. Aj tretie Zlaté jablko spadlo do Španielska. Za knihu Vták v klietke ho získal Xavier Zabala. Odbornú porotu presvedčil „sebavedomým technickým prevedením aj sklonom ku kubizmu a iným vzorom maľby 20. storočia, ktorými ju posunul do pozície umeleckého diela“.
Foto: BIB
„Surrealistická Noc, keď som spal, je šikovnou syntézou humoru, fantázie a tichého rozprávania príbehov.“ Pri ilustráciách Švajčiara Ronalsa Curchoda, ktorý dostal ďalšie „jabĺčko“, vyzdvihla porota aj „dokonalé uchopenie tempa, nálady a hybridných foriem“. Posledné odletelo až do Číny. Humorná moderná obrázková knižka Vrkoč, ktorú ilustrovala Bingchun Huang, zaujala imaginárnymi detailmi meniacimi monotónne obrázky a predmety z domácnosti na živý a poetický príbeh.
Rekordný počet súťažiacich
Do medzinárodnej súťaže o jedenásť štatutárnych cien sa tento rok zapojilo 355 ilustrátorov z päťdesiatich krajín, ktoré do Bratislavy poslali 2 426 originálov ilustrácií. Ich výstava obsadila obe pochodia bratislavského Domu umenia. „Čísla sú možno dôležité, možno nie. Je to doteraz najvyšší počet v histórii BIB-u. Našou ambíciou bolo rozširovať medzinárodný rádius súťaže,“ povedala generálna komisárka Bienále ilustrácií Bratislava Zuzana Jarošová. Na Slovensku tentoraz nezostala ani jediná z piatich Plakiet BIB. Autorská kniha Snehulienka štrikuje strašidlo Holanďanky Annemarie van Haeringenovej chytila porotcov humorom, citlivou karikatúrou, zrozumiteľnosťou príbehu a radosťou z rozprávania. Autorská je aj kniha Plastový ostrov, v ktorej o udržateľnosti životného prostredia rozpráva „bez poučujúceho tónu a v živých detailných kresbách“ Juhokórejčanka Myung-ae Lee.
„Odkazy na vizuálne komunikačné tradície Ruska zo začiatku 20. storočia dodávajú knihe nostalgický nádych s ponukou viacerých možných interpretácií,“ zdôvodnila porota rozhodnutie udeliť tretiu Plaketu BIB ruskej ilustrátorke Natalii Salienkovej. Moderným predvedením tradičnej ľudovej rozprávky Máša a medveď, ale aj vtipnou a expesívnou náladou si získala porotu nemecká autorka a ilustrátorka Renate Wacker.
Piatu plaketu získal autorskou knihou Čierny pes Levi Pinfold z Veľkej Británie. Podľa poroty vytvoril strašidelný a tajomný príbeh v prostredí pripomínajúcom vnútrozemie „Nových svetov“ prvej polovice 20. storočia. Jeho realistickým a tajomným stvárnením plným detailov núti čitateľa listovať stránkami knihy znova a znova.
Zabodovali Hlbokomorské rozprávky
Ani sedmičku detských porotcov vo veku deväť až dvanásť rokov neoslovili práce slovenských ilustrátorov. Cenu detskej poroty udelili Holanďanovi Martijnovi van der Linderovi. V trojici ich nominácií sa predsa len objavilo aj slovenské „želiezko v ohni“. Do ich najužšieho výberu sa dostala Katarína Macurová, ktorá ilustrovala knihu Braňa Jobusa Ja nič, ja muzikant.
Doma zostali len dve neštatutárne ceny, ktoré „vyznamenali“ jedinú knihu Moniky Kompaníkovej Hlbokomorské rozprávky. Ilustrácie Veroniky Klímovej získali Cenu primátora hlavného mesta Bratislavy. Artfórum, ktoré knihu vydalo, získalo Čestné uznanie pre vydavateľstvo. „Táto šikovne vyrobená kniha je testamentom premysleného grafického dizajnu, ktorý ostáva verný vzťahu medzi obrázkami a textom. Výber papiera, citlivé a šetrné použitie farieb spolu s vynikajúcou väzbou svedčia o integrite a láske k výrobe kníh,“ píše sa v zdôvodnení ocenenia.
Foto: BIB
Nielen ocenené ilustrácie, ale všetky, ktoré sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži 25. ročníka Bienále ilustrácií Bratislave budú v Dome umenia vystavené do 25. októbra.
Bienále ilustrácií má päťdesiat rokov.
A podarilo sa nám dosiahnuť magické číslo päťdesiat aj v počte zúčastnených štátov," hovorí generálna komisárka BIB Zuzana Jarošová.
Foto: BIB
Kam sa uberá súčasná ilustrácia detských kníh?
Štýlov a smerov je veľa, od magického realizmu a surrealizmu cez minimal art, digitálne ilustrácie až po ilustrácie využívajúce princíp kinematografie alebo scénografie, ktorých je veľa. Mnohí ilustrátori sú aj autormi kníh, aj ich dizajnérmi, čiže prístup ku knihe je oveľa komplexnejší. Dôležitá je originalita, autentickosť, odvaha aj provokatívnosť.
Prečo ste za tému zvolili Strom poznania?
Keď si uvedomíme, že kniha je prvou galériou, do ktorej dieťa vstupuje, tak je veľmi dôležité, čo v nej nájde. Či dobré umenie, ktoré ho formuje, alebo gýč. Celý svet na BIB obdivuje fakt, že pomáha kultivovať deti už odmalička. V minulosti, keď sme nemali možnosť cestovať do zahraničia, otváral okná do sveta umenia. Dnes je oknom do sveta kvalitnej umeleckej ilustrácie a bariérou komerčnej produkcie kníh pre deti, ktorá je obrovská.
Je nekomerčnosť prehliadky taká dôležitá?
Čoraz dôležitejšia. Všetci cítime tlak komercie zo všetkých strán. Je oveľa rafinovanejší a sofistikovanejší ako v minulosti. Je až neuveriteľné, že BIB má päťdesiat rokov a stále nemá vo svete konkurenciu. Hoci pokusy založiť niečo podobné boli aj vo Francúzsku, v Portugalsku aj iných krajinách. Vždy to však bolo na báze knižných veľtrhov. A tam je princíp hry trošku iný. Za oponou tam cítiť tlak veľkých nadnárodných vydavateľov a ich lobing, pretože chcú, aby sa presadil ich ilustrátor, ich kniha. Ako povedal dánsky novinár a kritik Larsen, BIB si zachovalo svoju „nevinnosť“.
Nie je po polstoročí čas na zmeny?
Uvažovali sa o tom, že v 21. storočí sa knihy budú čítať len v digitálnej podobe. Vôbec sa to však neosvedčilo. Dokonca aj v USA, krajine, ktorá bola hlavnou propagátorkou elektronických kníh, sa vydávajú na tomto nosiči len dve až tri percentá kníh. Keď som pred desiatimi rokmi nastúpila do funkcie generálnej komisárky, mala som pocit, že BIB prešľapuje na mieste. Ale myslím si, že je výborne vymyslené. A rozhodli sme sa, že ak chceme zvyšovať jeho prestíž aj prestíž ocenení, musíme zvýšiť prestíž medzinárodnej poroty. Zostavujeme ju preto zo špičkových odborníkov – tvorcov, kurátorov aj kritikov. Práve oni sa v diskusiách „hádajú“, čo je špičková kvalitná ilustrácia.
Pri príležitosti jubilea vychádza aj kniha Príbeh BIB.
Sú v nej dojímavé spomienky ľudí zo zahraničia, z ktorých mnohí išli s BIB od jeho začiatku. Prispeli aj všetci ocenení ilustrátori. V New Yorku žijúci Petr Sís, laureát Ceny Hansa Christiana Andersena, napísal, že Zlaté jablko bolo pre nich ako študentov v Prahe krásny sen o tajomnej a exotickej Bratislave. Že toto nádherné ocenenie malo až biblický význam. Podľa neho je BIB zázračná planétka vo vesmíre, ktorá by mala naďalej žiariť.
Okrem sprievodných výstav ako ste sa rozhodli zdokumentovať cestu BIB?
Významný taliansky kritik Livio Sossi povedal, že BIB dalo svetu veľkú lekciu o novej vizualite obrázkovej knihy. Dovtedy sa ilustrácia považovala len za výtvarný sprievod knihy. V 60. rokoch prišiel významný český výtvarník s tým, že obrázok je rovnocenný textu. Na medzinárodnom sympóziu, ktoré sa uskutoční tento víkend, budú odborníci diskutovať o tom, ako BIB ovplyvnilo vizuálnu podobu obrázkovej knihy. Je totiž jasné, že bez neho by bola jej podoba iná.
