Foto: SNG
Cestu k jeho rehabilitácii otvorili pred vyše štvrťstoročím výstavy vo Viedni a v Mníchove. Nie náhodou sa biedermeier rozvíjal v štátnych útvaroch, ktorým dominovala nemčina. K jeho prehodnocovaniu sa výstavou Biedermeier pridala aj Slovenská národná galéria. „Biedermeierovská kultúra bola dôležitým nástrojom na zachovanie sociálnej stability monarchie. Veď čo mohlo byť viac vítané ako spokojní občania, ktorí platia dane, svojou činnosťou slúžia krajine a pestujú morálne hodnoty,“ uviedla hlavná kurátorka výstavy Katarína Beňová.
Časovými medzníkmi biedermeiera sú Viedenský kongres, na ktorom sa v rokoch 1814 až 1815 zišla elita európskej politickej a kultúrnej scény, a revolučný rok 1848, ktorý rozhýbal základy rakúsko-uhorskej monarchie. „V kontexte Horného Uhorska musíme mať na zreteli určitý časový posun, ktorý súvisel s rôznymi kontaktmi na Viedeň,“ spomenula kurátorka. Najskôr sa biedermeier rozšíril v korunovačnom a snemovom Prešporku, na východe dnešného Slovenska sa udomácnil s časovým oneskorením.
Rodina, príroda, city
Na jednej strane zavládol v Európe rozvrátenej napoleonskými vojnami mier. Metternichovský absolutizmus a tajná polícia však potláčali všetky občianske aktivity a na každom kroku sledovalo obyvateľov monarchie prísne oko cenzúry. Utiekali sa teda do bezpečia privátneho sveta domácností. Rozvoj železničnej i lodnej dopravy na druhej strane zas otváral vzdialené horizonty. Heslom doby sa stalo „byť šťastným a šťastným robiť“.
„V maliarstve sa zdôrazňovala hlavne rodinná idyla a postavenie portrétovaného v spoločnosti, žánrové scény i sakrálne námety. Na piedestáli vtedajšieho výtvarného umenia stála historická maľba,“ pokračovala Katarína Beňová. V žánrovej maľbe dominovala každodennosť, harmonické scenérie miest či zachytenie humoristického podtextu niektorých udalostí. „Námetmi sa stali scény z rodinného života, ale i zo salónov, a alegorické kompozície, ktoré mali komentovať spoločnosť. Novinkou bolo veľké zaujatie prostredím dediny a vidieka,“ spomenula kurátorka.
Foto: SNG
K obľúbeným námetom patrila aj príroda „ako jediná pravda“. „Záujem o flóru podporovala aj cisárska rodina, sám František I. bol amatérskym botanikom,“ pridala perličku Katarína Beňová. Obdiv prírody možno vystopovať nielen v umeleckej tvorbe, ale trebárs aj v dobovom „hobby“ – tvorbe herbárov. Dôraz kládol biedermeier na citový svet. S tým súviseli šperky, miniatúry, pamätníky, pozdravy a rôzne spomienkové predmety, ktorými sa ľudia navzájom obdarúvali pri najrozmanitejších príležitostiach.
Namiesto luxusu komfort
Podnety z výtvarného umenia prenikli aj do dobových interiérov. Objavili sa nové kusy nábytku ako sekretár, zásuvková skriňa, písací stôl, dámsky stolík či vitrína, v ktorej bolo možné vystavovať súpravy zo skla a z porcelánu alebo suveníry z ciest, ale aj pohodlnejšia sofa a stoličky. „Práve jednoduchosť tvarov, menej komplikované výzdobné programy, ,čistá krása' a elegancia sú hlavné znaky biedermeiera cenené nielen v čase vzniku, ale aj v období hľadania moderného výrazu pre bytový dizajn v 20. storočí,“ poznamenala kurátorka.
Luxusné dreviny nahradilo dyhovanie, bohaté ornamenty ustúpili kráse materiálu, reprezentatívnosť praktickosti a komfortu. Rôzne kusy nábytku, ktoré sa začali vyrábať sériovo, si mohla dovoliť aj stále bohatšia a širšia vrstva mešťanov. V časoch biedermeiera sa začal napríklad rozmáhať katalógový predaj. Zaujímavé kusy nábytku produkovali nábytkárske dielne na Spiši.
Foto: SNG
Reprodukcie v časopisoch otvárali brány aj do sveta módy. Z Paríža či Viedne prinášali nové vzory, strihy i dekorácie materiálov. Popri dennom a večernom odeve sa začali presadzovať šaty na prechádzku, bál, matiné, ale aj na cestu či pobyt v kúpeľoch. „V našom prostredí sa rozvíja i typ tzv. národného oblečenia, často na portrétoch zachytávaných mentiek alebo gala uniforiem,“ dodala Katarína Beňová.
Výstava Biedermeier, ktorá bude v Slovenskej národnej galérii do 1. novembra, predstavuje predovšetkým diela pochádzajúce zo slovenských galerijných a muzeálnych zbierok. A prináša zaujímavý pohľad nielen na dianie na scéne výtvarného, ale aj úžitkového umenia svojej doby.
Foto: SNG
