Tibor Bartfay odovzdával sochami posolstvo

05.10.2015 09:59
ÚMRTIE: Sochár Tibor Bartfay
Diela Tibora Bartfaya sú súčasťou verejného priestoru hlavného mesta. Autor:

V sobotu v noci zomrel vo veku 93 rokov významný slovenský sochár Tibor Bartfay. Viac ako tridsať pamätníkov, vyše dvetisíc plastík, šesťsto portrétov, reliéfov a medailí mu vynieslo uznanie doma i v zahraničí.

Meno Tibora Bartfaya figuruje na zozname najvýznamnejších osobností svetovej kultúry a umenia. Okrem monumentálneho pomníka na Slavíne, vytvoril súsošie Štúrovci na Námestí Ľudovíta Štúra, ale patrí mu aj autorstvo podobizne prezidenta Klementa Gottwalda na Námestí Slobody. Bartfay je držiteľom Ceny Cypriána Majerníka a UNESCO ho v roku 1985 ocenilo za humánny prístup k životu. O rok neskôr dostal Medailu svetovej rady mieru. Mnohé diela Tibora Bartfaya sú súčasťou verejných priestorov hlavného mesta.

Monumentalista so zmyslom pre detail

Tibor Bartfay sa vybral po stopách otca Júliusa Bartfaya, zakladateľa moderného sochárstva na Slovensku. Keď v roku 1939 doplnil vlastnú výstavu plastík synovými maľbami, vyniesol na svetlo sveta jeho talent. Tibor Bartfay nastúpil na budapeštiansku Akadémiu umenia, kde okrem maľby prepadol aj netradičnému športu. Počas študentských rokov sa stal majstrom Slovenska v skoku do vody z desaťmetrovej veže. Neskôr študoval na Akadémii krásnych umení v Prahe, kde nasiakol vplyvmi profesora Karla Pokorného, čo sa prejavilo v práci so symbolom.

Bartfay sa v umeleckých kruhoch pohyboval od štyridsiatych rokov minulého storočia a výtvarnej tvorbe sa venoval nepretržite po celý život. Uznanie odbornej verejnosti si získal návrhom pre monumentálny pomník na pamiatku obetiam druhej svetovej vojny a stal sa spoluautorom súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne.

Bartfay bol citlivým remeselníkom, kameň opracúval „srdečne“. Sústredil sa na tvar a nechával vyniknúť detaily, ktoré nezanedbával ani pri realizácii monumentálnych projektov. Najčastejšie pracoval s kameňom a mramorom, v poslednom období prevažoval bronz. Okrem Slovenska vystavoval i v Káhire, Moskve či Petrohrade.

Planéta mieru pred Prezidentským palácom v...
Planéta mieru pred Prezidentským palácom v Bratislave. Autor: SHUTTERSTOCK

Viditeľné stopy Bartfayho umenia

V čarovnom tieni starých javorov na Hviezdoslavovom námestí stojí ako strážnik rozprávok socha spisovateľa Hansa Christiana Andersena. Na Šafárikovom námestí sa v obnaženej kráse slní Sládkovičova Marína. Tichý smútok nad hrôzami holokaustu vyjadruje pomník obetiam Mauthausenu na cintoríne v Slávičom údolí, pod nádvorím Bratislavského hradu zase stráži Bosorka, temná kráska so skrotenými havranmi a jeho tri panny sa kúpu vo fontáne pred Prezidentským palácom. Umelec tak zachytil prostý okamih šťastia v súsoší Radosť zo života.

Rodený Nitran vdychoval svojim plastikám náladu a zastihol ich vo „fotograficky“ živom okamihu. Zvečnil významné osobnosti slovanských dejín, okrem iného solúnskych bratov, Pribinu pod Nitrianskym hradom, ale aj Svätopluka. „Bez poznania vlastnej histórie, ťažko hľadieť do vzdialenej budúcnosti. Chcem a verím, že aj moje plastiky sú výpoveďou o tejto dobe a stanú sa posolstvom pre budúcnosť,“ vyjadril sa sochár v rozhovore pre portál infofila.cz.

Hans Christian Andersen
Hans Christian Andersen Autor: SHUTTERSTOCK

Sochu spisovateľa Jána Smreka považoval za jednu zo svojich najobľúbenejších, rovnako ako fontánu so symbolickým názvom Planéta mieru. Nadrozmernú „zemeguľu“ ozdobil holubicami a vidieť ju môže každý, kto sa prejde po Hodžovom námestí v Bratislave.

V tvorbe umelca rezonujú aj udalosti nedávnej histórie, jeho poklona obetiam tragédie v Hirošime zdobí Račianske mýto a túto sochu poznajú aj v Japonsku. Zmysel pre detail a dramatické napätie uplatnil v kolážach, ktoré so záľubou vytváral najmä v posledných rokoch. Uverejnil ich v knihe Koláže.

Sochár vyrastal v umeleckom prostredí, s rodičmi žil istý čas vo Francúzsku, tvorbu svojho otca obdivoval a zdedil po ňom špecifický cit pre detail. Bartfayho umenie zaujalo nielen doma, ale aj vo svete, napríklad aj uznávaného umelca Henryho Moora, a to dokonca natoľko, že sa s ním stretol osobne. „Stále som sa držal zásady, že umelec by mal vniesť do svojej práce vlastný pohľad a nezačínať tam, kde iní končia. Azda sa mi to podarilo. Socha to nie je len umenie, ale i veľké posolstvo,“ citoval Bartfaya portál infofila.cz.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úmrtie #sochár #Tibor Bartfay
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk