Alebo stihnúť prehliadku umeleckého diela počas prestávky? Že sa nemusí stihnúť všetko v jeden deň? Nemusí, ale môže. Dva v jednom od konca septembra ponúka Slovenské národné divadlo. Aktuálnu divadelnú sezónu dotvoril zaujímavý objekt s názvom Impluvium z dielne Mateja Kréna.
"Zatiaľ čo do rímskeho impluvia, bazéna, stekala dažďová voda, do môjho vteká neviditeľný prúd myšlienok, tok informácií,” hovorí o svojej najnovšej knižnej inštalácii výtvarník.
Návštevník SND môže hodinu pred predstavením, v naoko malej nádrži impluvia, zhliadnuť obrovskú plochu rozvlnených kníh, rozprestierajúcu sa až po horizont. Vlniace sa knihy komunikujú nielen s priestorom divadla, ale pomyselne aj s riekou Dunaj, na brehu ktorej divadlo stojí. Kultúrny stánok sa vďaka Krénovmu Impluviu stáva jednou z najnavštevovanejších galérií – veď každý večer ho majú šancu zhliadnuť tri plné sály divákov.
Pre Kréna je dôležitý priestor, ktorý je miestom na prijatie jeho posolstva. Vytvára diela, do ktorých možno vstúpiť, niečo zažiť a s istými pocitmi odísť. Širšej verejnosti sa do povedomia zapísali autorove inštalácie, akési knižné "príbytky”. Sú typické zvláštnym napätím medzi ilúziou a realitou, medzi fyzickým a virtuálnym svetom, medzi prítomným miestom a abstraktným priestorom. Jednou z prvých prác v tomto duchu je Idiom, vysoký stĺp vystavaný z tisícok kníh z roku 1994. Otvor v stene objektu umožňoval nazrieť do jeho iných dimenzií. V projekte Gravity mixer pre Expo 2000 v Hannoveri sa statický objekt rotundy, vystavanej z kníh, transformoval prostredníctvom sústavy rotujúcich zrkadiel na labyrint chodieb.
Autorovo dielo Pasáž (od roku 2004 trvalo inštalované v Galérii mesta Bratislavy) sa dokonca dostalo na obálku publikácie Bookwork od významného amerického teoretika Garretta Stewarta. Projekt Scanner, vytvorený v Múzeu moderného umenia v Bologni v roku 2010, uvádzal návštevníkov do zvláštnej situácie. Stali sa aktérmi prechodu údajov medzi svetom a jeho literárnym modelom. V dvanásťmetrovom objekte, vo valcovom kontajneri z kníh, sa svetelným procesom skenovania ich prítomnosť premieňala na iné skupenstvo, na fluorescenčné žiarenie snímané do papierovej pamäte kníh.
K realizácii projektu Impluvium viedla dlhá, dvojročná cesta. Jej súčasťou boli diskusie s architektmi, autormi budovy. Pri samotnej inštalácii, ktorá trvala niečo vyše mesiaca, použil Matej Krén približne sedemtisíc kníh. Knihy staré, tisíckrát prelistované. Ľudským oceánom plávali skôr, ako sa vyplavili do Impluvia. "Hľadám vyradené knihy, v knižniciach, na burzách alebo ich dostávam darom. Zbieram ich, skladujem a potom používam. Ide o akýsi kultúrny odpad, zodvihnutie a vrátenie do iného typu existencie,” objasňuje proces tvorby autor. Na vytvorenie modrej ilúzie vody použil Krén dofarbovanie. "Bolo to prezliekanie kníh, akýsi druh kostymérskej činnosti. Súčasťou inštalácie v Slovenskom národnom divadle je aj Kniha kníh, vytvorená z obálok, ktoré som použitým knihám vyzliekol.”
