Šepoty a výkriky symbolizmu

20.10.2015 11:55

V bratislavskej Galérii¤19 je sprístupnená do 1. novembra výstava s názvom Šepoty a výkriky symbolizmu. Kurátori Marta Herucová a Vladimír Kordoš si časť z tohto názvu - Šepoty a výkriky - privlastnili od švédskeho režiséra Ingmara Bergmana, ktorý ním pomenoval svoj film z roku 1972.

František Kozics: Vo večernej hmle, okolo 1895.
František Kozics: Vo večernej hmle, okolo 1895. Autor: PETER ANDEROVSKÝ

Dôvodov, prečo zvolili kurátori výstavy názov Šepoty a výkriky symbolimu, je viacero. Prvým môže byť situovanie filmu na koniec 19.¤storočia. Druhým je jeho ponurý sujet. Prostredníctvom štyroch hlavných ženských postáv (troch sestier a služobnej) Bergman rozohral existenciálnu drámu plnú ľudského utrpenia, úzkosti, osamotenosti, ale aj egoizmu a napätia medzi možnosťou a nemožnosťou jedinca byť empatický k blízkemu v čase jeho prichádzajúcej smrti.

Tretím dôvodom sa stal pravdepodobne významový kontext ukrytý v názve filmu. Šepoty a výkriky ohraničujú dva fyziologické protipóly celého registra modalít ľudského hlasu, to jest z hľadiska metafyziky, Husserlovej fenomenológie či Saussureovej semiotiky hlavného nástroja, reprezentujúceho ľudskú dušu.

Archetypy, ktoré sa vracajú

Jazyk umeleckého štýlu symbolizmu kulminoval v Európe na rozhraní 19. a 20. storočia. Bol v opozícii voči dobovému filozofickému pozitivizmu a naturalizmu. Pre diela symbolistov sa stali inšpiratívne najmä idey predstaviteľov filozofie života.

Na začiatku 20. storočia, po zrode prvých avantgardných výtvarných smerov sa javila tvorba symbolistov ako nanajvýš anachronická. Z ďalšieho vývoja dejín umenia je zrejmé, že symbolizmus rovnako ako expresionizmus alebo surrealizmus sú vďaka práci s archetypálnymi hlbinami ľudského nevedomia takými umeleckými diskurzmi, ktoré sa periodicky vracajú na scénu vizuálneho umenia obohatené o nové dobové významové kontexty.

Latentným potvrdením toho je napríklad aj fakt, že pred otvorením súčasnej výstavy v Galérii 19 bola na konci roka 2014 v Muzeu moderního umění v Olomouci sprístupnená výstava Tajemné dálky/Symbolismus v českých zemích 1880–1914, ktorá bola s určitými zmenami reinštalovaná v roku 2015 v Krakove a v Prahe.

Kálmán Tichý: Nočná mora, 1909. Zbierka MaroS
Kálmán Tichý: Nočná mora, 1909. Zbierka MaroS

Jedným z dôležitých stimulov vzniku výtvarného symbolizmu bol básnický symbolizmus. Paradoxným dôvodom tejto výtvarnej motivácie bola inovatívna obrazotvornosť symbolistickej poézie obdobia, ktorá viacerých výtvarných umelcov, pôvodne inklinujúcich k impresionizmu, priviedla na cestu od precizovania svojej zrakovej senzibility k zobrazovaniu snivých (alegorických, metaforických či metonymických) obrazových fantázií.

K najvýznamnejším predstaviteľom symbolistickej poézie patrili prekliati básnici Paul Verlaine, Arthur Rimbaud, Stéphane Mallarmé, Charles Baudelaire, Comte de Lautréamont, Alfred Jarry alebo Gérard de Nerval. Ich poézia bola spojená s invenčnými básnickými postupmi, so silnými imaginatívnymi obrazmi, s poetickým zobrazovaním rôznych duševných stavov, s nekonvenčnosťou a nonkonformizmom básnického vyjadrovania, s eufóniou verša a s dandyovským vystupovaním.

Dôležitými predchodcami výtvarných symbolistov 19.¤storočia boli klasicistickí mystici a romantickí vizionári Heinrich Füssli, William Blake, Francisco José de Goya či Caspar David Friedrich, ktorí sa pokúšali vo svojej tvorbe prostredníctvom symbolických obrazov vyjadrovať vlastné sny, vidiny a pocity.

Ján Váchal: Jakub Böhme, z cyklu Dřevoryty k...
Ján Váchal: Jakub Böhme, z cyklu Dřevoryty k mystikům a visionářům, 1913. Autor: PETER ANDEROVSKÝ

Symbolizmus nebol jednotným smerom s jednotne definovateľným štýlom svojho umeleckého jazyka. Predchodcami symbolizmu 19.¤storočia boli tiež anglickí prerafaelisti, ktorí sa usilovali o návrat do stredoveku a do jeho náboženskej ikonografie. Vo Francúzsku boli ich umeleckými partnermi Pierre Puvis de Chavannes a Gustave Moreau. Tvorba obidvoch autorov sa takisto inšpirovala mýtickými a biblickými príbehmi a legendami. Zároveň bola snivá, fantazijná, mystická, melancholická a spektakulárna.

Druhú generáciu symbolistov 19.¤storočia, ktorí sa už radikálne odklonili od mytologickej alegorickosti smerom k voľnej metaforickej snivosti, tvorili Belgičan Fernand Khnopff, Nemci Max Klinger, Franz von Stuck a Švajčiari Ferdinand Hodler a Arnold Böcklin. Ich symbolizmus sa rozvíjal v úzkom vzťahu s dobovým jazykom secesie. Na konci 19.¤storočia sa napokon predstavitelia tretej generácie symbolizmu, do ktorej patrili Paul Gauguin, James Ensor, Odilon Redon a Edvard Munch, už stali dôležitými predznamenávateľmi alebo niektorí z nich dokonca už aj dominantnými autormi viacerých avantgardných umeleckých štýlov 20.¤storočia, akými boli expresionizmus, fauvizmus a surrealizmus.

Symbolizmus v našom kontexte

Myšlienka realizovať výstavu symbolizmu v Galérii 19 zrela niekoľko rokov. Základným východiskom sa mali stať grafické listy niektorých predstaviteľov českého symbolizmu, ktoré okrem Vladimíra Kordoša vlastní viacero bratislavských výtvarníkov a zberateľov. Vďaka šťastným okolnostiam získal Kordoš v priebehu ďalšieho vývoja idey výstavy dôležitého partnera, ktorý sa dlhodobo zaoberá vývojom výtvarného symbolizmu v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku a po roku 1918 aj v Československu.

Pracovníčka Ústavu dejín umenia SAV Marta Herucová obohatila prvotnú ideu o poznatky o niekoľkých pre širšiu verejnosť menej známych symbolistických umelcoch žijúcich na prelome 19.¤storočia a 20.¤storočia na Slovensku, a o diela umelcov rôznych iných národností, ktoré sú v zbierkach slovenských národných inštitúcií a súkromných zberateľov. Je autorkou podrobných textových popisov k jednotlivým dielam.

Okrem základných údajov o autorovi, názve, použitom médiu či roku vzniku sú súčasťou textov aj stručné príbehy, ktoré kunsthistoricky obohacujú významový kontext vystavených diel.

Sústredené úsilie kurátorov viedlo napokon k vystaveniu štyridsiatich šiestich symbolistických autorov, resp. autorov, v dielach ktorých sa objavovali témy inklinujúce k symbolistickému jazyku.

Okrem známych predstaviteľov českého symbolizmu, akými sú Josef Váchal, František Bílek, František Kupka, Jan Konůpek, František Kobliha, Vojtěch Preissig, František Drtikol, a viacerých zahraničných autorov – Švajčiara Arnolda Böcklina, Rakúšana Maxa Suppantschitscha, Španiela Enriqua Serru, Poliaka Rudolfa Jettmara, bieloruského Žida Abela Panna/Abbeho Pfeffermanna, Nemcov Maxa Klingera, Ferdinanda Kellera a ďalších – sú na výstave zastúpení aj autori narodení alebo žijúci na Slovensku. Ich celoživotná tvorba pritom nebola vždy cielene orientovaná len na jazyk symbolizmu.

Ladislav Treskoň: Tajomná (Štúdia ženy), 1922,...
Ladislav Treskoň: Tajomná (Štúdia ženy), 1922, Slovenská národná galéria Autor: WEB UMENIA

Zo známych mien Slovákov, v ktorých tvorbe našli kurátori symbolistické prvky, môžeme menovať Antona Jasuscha, Zola Palugyaya alebo Mikuláša Galandu. Ďalší zaujímaví a v súčasnosti ešte stále nie príliš známi slovenskí alebo na Slovensku v tom čase žijúci autori, ktorých vystavujú kurátori, sú Károly Harmos/Karl Handwerk, Peter Július Kern, Július Komjáti-Vaněrka, František Kozics, Szilárd Kövári/Konštantín Kačmarik, Eduard Putra, Kálmán Tichý a Arnold Weisz/Peter Kubínčan.

Najčastejšími výtvarnými médiami vystavených autorov boli olejomaľba, akvarel a viaceré grafické techniky, z nich je tu dominantne zastúpený drevoryt. Táto grafická technika vyhovovala mnohým symbolistickým autorom pre svoju schopnosť evokovať prostredníctvom čierno-bielej faktúry významovú temnosť, tajomnosť, melancholickosť, expresívnosť, existenciálnosť zobrazovaných motívov.

Veľkorysá inštalácia

Z pôvodného zámeru realizovať autorsky úzko vymedzenú výstavu grafických diel významných českých symbolistov, ktorá by bola adekvátna veľkosti priestorov a finančným možnostiam Galérie¤19, sa postupne stala výstava, ktorá svojím významom a šírkou vystavených diel presahuje poslanie akejkoľvek menšej súkromnej galérie. O to obdivuhodnejšie je, že napriek veľkým finančným nárokom na jej realizáciu, ktoré boli spojené okrem iného aj so zabezpečením permanentnej ochrany zapožičaných diel, galéria nevzdala úsilie ju prezentovať.

Uznanie si zaslúži aj precízna forma inštalácie, o ktorú sa zaslúžil spolu s kurátormi člen galerijnej rady Marián Meško. Návštevník má možnosť si vo výstavných priestoroch sadnúť a zahĺbiť sa do obsahu kníh venovaných symbolizmu, ktoré sú súčasťou knižnice. Z tohto hľadiska výstava spĺňa súčasné vysoké štandardy, ktoré uplatňujú v práci s návštevníkmi všetky dôležité medzinárodné múzeá umenia.

František Kobliha: Salome, z cyklu Ženy mých...
František Kobliha: Salome, z cyklu Ženy mých snu, 1911 Autor: PETER PIOVARCSY

Súčasťou viacerých výstav v Galérii¤19 sa stali aj sprievodné akcie. V priebehu výstavy boli alebo ešte budú realizované štyri večery s kurátormi Martou Herucovou a Vladimírom Kordošom. Obsahom týchto večerov je podrobný kunsthistorický výklad o dobe symbolizmu, o jednotlivých vystavených dielach a o ich autoroch.

Ďalšou akciou bude dvakrát uskutočnená prednáška Jána Šubu o drobnej grafike Josefa Váchala a jeden zo štvrtkových večerov bude zameraný na prezentáciu lyriky 20.¤storočia s názvom Stredoeurópska moderna, ktorú povedú Peter Zajac, Eva Kovačevičová-Fudala, Darina Zaicová a Božidara Turzonovová. (Podrobné informácie na webovej stránke galérie.)

Symboly nás sprevádzajú od vzniku prvých znakových podôb ľudskej komunikácie. Stopy raných ľudských túžob i úzkostí nachádzame zaznamenané v jaskynných kresbách, v ktorých praveký človek rozvíjal s prispením magického svetla a mihotavých tieňov svoju nekonečnú predstavivosť. Jazyk symbolizmu je ukrytý v našom podvedomí. Obrazná sila symbolov sa po tisícročia nemení. Symbolické tiene beznádeje a svetlá nádeje nás sprevádzajú od mladosti až po starobu.

Podobne ako mýtus podľa Mirceu Eliadeho je aj symbolizmus v dejinách výtvarného umenia permanentne sa opakujúcim príbehom o večnom návrate človeka k posvätnému bodu zrodu jeho bytia. Výstava Šepoty a výkriky symbolizmu v Galérii¤19 je pôsobivým dokladom tejto myšlienky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bratislava #výstava #Galéria 19 #Marta Herucová #Vladimír Kordoš #Šepoty a výkriky symbolizmu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku