„V začiatkoch mojej tvorby bol olej na plátne Krst Krista od Leonarda da¤Vinci pre mňa určujúci. Zaujal ma práve preto, že na obraze, ktorý vznikol vo Verrocchiovej dielni v rokoch 1472 až 1475, pracovalo viacero autorov. Ako začiatočníkovi mi veľa vecí nebolo jasných a bol som odkázaný na svojich učiteľov, na svojho otca, starého otca, na knižnicu…“ povedal v minulosti pre Pravdu Stano Filko.
Obraz ho zaujal aj preto, že korešpondoval s jeho filozofickým konceptom sveta. „Blízke mi bolo spojenie globálu myslenia sveta, ktorý vyjadruje triádu bytia života – tretiu dimenziu (priestor, v ktorom žijeme), štvrtú (čas a duch) a piatu (symbol nadčasovosti),“ vysvetlil vtedy výtvarník, v ktorého tvorbe bola kozmológia a individuálna mytológia významným fenoménom.
Tvorba? Fanatická povinnosť
Sakrálne motívy a erotika, umenie a priemyselná produkcia, náboženstvo a konzum. S riadnou dávkou irónie skúmal nielen v slávnych inštaláciách Oltáre súčasnosti, kam sa rúti svet, ako sa mení a upadá hodnotový systém a prečo zaujíma človeka hlavne prchavá povrchnosť.
Výstavy: FILKO – FYLKO – PHYLKO v Zachęte vo Varšave a Stano Filko: 5.D v PLATO Ostrava
„Patrí ku generácii šesťdesiatych rokov, čo bolo šťastné revolučné obdobie pre slovenské výtvarné umenie. Stano Filko rozšíril tradičné médium závesného obrazu a sochy do inštalácií a prostredí. Vytvoril si vlastný teoretický umelecký systém a našiel si unikátny spôsob, ako narábal s médiami, ako dokumentoval svoje priestorové veci, z ktorých vytváral a šíril nové artefakty,“ pokračovala Mira Keratová.
Dva razy prežil rodák z Veľkej Hradnej (15. júna 1937) klinickú smrť. Neobyčajné zážitky výrazne poznamenali osobnú aj tvorivú mytológiu absolventa Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Protagonista slovenskej avantgardy 60. a 70. rokov v nej prisúdil dôležitú úlohu farbám slovenskej trikolóry: červená znamenala biológiu, modrá kozmológiu a biela absolútnu duchovnosť.
Netrvalo dlho a presadil sa v zahraničí. V roku 1969 vystavoval na Parížskom bienále, v roku 1982 na prestížnej Dokumente v Kasseli, kde zaujal inštaláciou Biely priestor v bielom priestore. Jeho súčasťou bola aj na bielo natretá „embéčka“, v ktorej rok predtým emigroval do západného Nemecka. O dva roky neskôr sa z Düsseldorfu presťahoval do New Yorku, po „nežnej“ sa z emigrácie vrátil.
Jeho diela nechýbali na najprestížnejších svetových výstavách. „Mne sa nikdy netvorilo najhoršie ani najlepšie, lebo ja netvorím. Ja to mám ako vnútornú fanatickú povinnosť,“ vravieval Stano Filko.
Piata dimenzia – duchovno
„Filkove kozmologicky orientované koncepty spájajú každodennú realitu s metafyzickými až mystickými projekciami, v ktorých nachádza svoje miesto každá skúsenosť, vec a udalosť v dejinách ľudstva,“ povedal Marek Pokorný, kurátor spoločného projektu Stana Filka, Jána Mančušku a Borisa Ondreičku na Bienále v Benátkach v roku 2005.
Biely priestor v bielom priestore je ikonickým dielom, ktoré Stano Filko vytvoril v prvej polovici 70. rokov s Milošom Lakym a Jánom Zavarským. „Začalo sa to ako materializácia duchovna. Najmä v posledných rokoch riešil tému piatej dimenzie, teda transcendencie, s ktorou súviseli biela, zlatá a transparentná farba,“ dodala Mira Keratová.
Kurátorka výstavy Stano Filko BIELA ONTOLOGIA TRANSCENDENCIA METAFYZIKA, ktorej vernisáž v Galérii Art Capital bude v utorok 27. októbra zároveň spomienkou na výnimočného výtvarníka, ktorý patril k veľkej generácii stredoeurópskej neoavantgardy.
