A kompozícia? Akoby mala čo-to vypité na guráž, aby si napokon zavše predsa len trúfla podržať obraz pohromade. Tak maľoval Emerik Feješ.
Dve desiatky diel autora, ktorý patrí medzi najvýraznejšie postavy svetového naivného umenia, od 26. októbra vystavujú v bratislavskej Roman Fecik Gallery. Ide o výber z vyše šesťdesiatich Feješových obrazov zo zbierky publicistu a zberateľa umenia Ivana Melicherčíka. Počas vernisáže zároveň uvedú do života knihu Sny Emerika Feješa.
Obrazy chýrneho srbsko-maďarsko-chorvátskeho maliara sú veselé a hravé. Ani sa veriť nechce, že tieto huncútske pohľady na svetoznáme stavby, katedrály a paláce vznikli ako únik. Ako zúfalý útek od bolesti, beznádeje a biedy, v ktorej sa Feješ umáral odmala. Jeho umenie sa začalo drať von po štyridsaťpäťke. Život mu vnútil osud invalida ustavične zavretého v tmavej kuchyni mizerného domu vytlačeného na okraj Nového Sadu s depresívnym výhľadom na cintorín.
Foto: repro: zbierka Ivana Melicherčíka
Chudorľavosť a núdza, ktoré Feješa v roku 1959 uväznili v jeho byte, však narazili na prekvapivých súperov. Stali sa nimi dve Feješove večné túžby – maľovať a cestovať. Ich sila čoskoro prerástla do vášne. A tá do posadnutosti, ktorá ako zázračný elixír udržala vetché telo zúfalca pri živote ďalších, nikým nečakaných, dvadsať rokov. Až kým únava z chorôb a vyčerpanie z horúčkovitej tvorby jeho telo nepremohli definitívne.
„Emerik Feješ ma nezaujal iba svojím umením, ale aj osudom. Maľovanie sa mu stalo barlou, ktorá podopierala jeho chatrné zdravie až do smrti. Pustil sa do neho s nadšením a odvahou. Našiel vlastnú a neprebádanú cestu výtvarného dobrodružstva. Bol však taký chudobný, že kreslil a maľoval na najlacnejšie baliace papiere, sám si pripravoval farby a ani na štetec sa mu často nedostávalo peňazí. A tak niekedy maľoval aj zápalkami, ba dokonca i klincom,“ hovorí I. Melicherčík.
Foto: repro: zbierka Ivana Melicherčíka
Prví kupci Feješových obrazov boli významní srbskí a chorvátski výtvarní teoretici, umelci. Podporovali ho, propagovali. A Feješ maľoval. Žmýkal zo seba svoje dve túžby, z ktorých tá prvá – maľovať – začínala uchvacovať kde-tu už aj svet. Do dverí tmavej kuchyne sa nedočkavo vtláčali prví zberatelia a galeristi z cudziny. Dnes sa maľbami a kresbami od Feješa pýšia veľké múzeá i rešpektovaní zberatelia. Patria medzi klenoty svetového naivného umenia. Hovorí sa dokonca, že jeho obraz mal vo vlastnej zbierke aj Pablo Picasso…
„Feješ bol maliarom architektonických skvostov a chýrnych historických pamiatok. Paradoxne však ani jednu nevidel na vlastné oči. Paláce, katedrály, námestia, ulice, honosné sídla monarchov, mestské veže, budovy slávnych opier či parlamentov zo všetkých kútov zemegule prekresľoval z obchytaných čiernobielych pohľadníc. Nemal ani poňatie o ich skutočnej farebnej verzii, nevedel, či tá-ktorá stavba je modrá alebo béžová, či je jej strecha červená a či sivá, farebnosť fasád mala v rukách len jeho predstavivosť. Obrazy oslnivých farieb sú výplodom jeho imaginácie. Sú jeho snom,“ vysvetľuje I. Melicherčík, ako sa zrodil názov jeho poslednej knihy.
Kniha o vyše šesťdesiatich obrazoch Emerika Feješa zo zbierky I. Melicherčíka vyvolala medzi milovníkmi výtvarných diel záujem už počas príprav. Ako prvá plánuje celú zbierku vystaviť známa pražská galéria moderného umenia Múzeum Kampa. Feješove slzy bolesti a nesplnené sny premenené na rozihrané obrazy miest z celého sveta by tam mali vystaviť na budúci rok v lete.
Foto: repro: zbierka Ivana Melicherčíka
