Zatiaľ prišli iba tri deti, ale prihlásených je viac. Živá prednáška, ktorá bavila aj nás dospelých, očividne deti zaujala. Sedeli na vankúšikoch na zemi v gotickej expozícii a zapájali sa. Okolo nás obrazy najstaršieho umenia zo zbierok galérie. Rozprávala o nich mladá výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková. Potvrdilo sa však, že aj samotné obrazy vedia rozprávať. A dialógy s umením by sme mali viesť už od malička.
Galérie pôsobia ako vážne inštitúcie, často s prekvapujúcim obsahom. Nie všetci ľudia sú zvyknutí chodiť do galérie, myslia si, že to je extra svet pre znalcov či snobov, do ktorého nepatria, že "krkolomným“ súčasným dielam neporozumejú. Výtvarné umenie sa totiž dostalo dnes už do štádia, že nie je dôležitý jeho tvar, ale myšlienka, z ktorej vzniklo, ktorú hlása a ktorú treba niekedy aj dešifrovať. Ak človek na ten kľúč príde, je to veľmi vzrušujúca komunikácia. Preto stojí za to, naučiť sa rozumieť umeniu.
Potrebuje to prípravu, ako dnes už mnohé veci. V galérii sa potom môže cítiť dobre každý – a galérie sa tešia každému návštevníkovi. Čím viac človek umeniu rozumie, tým sa tam bude cítiť lepšie, lebo si bude vedieť v umení čítať a prijímať jeho signály, posolstvá, ale aj jeho intelektuálnu krásu. Lúštiť jeho hlavolamy. Umenie povzbudzuje myslenie, prehlbuje cítenie a vytvára svojské vizuálne dejiny života na Zemi. Je príjemné vedieť to akceptovať a vedieť sa do toho začleniť. Galéria kurzom Stopárov sprievodca dejinami umenia takú možnosť ponúka. Deti môžu získať prehľad o umení dokonca veľmi aktívnym spôsobom.
Hodina a pol prvého stretnutia sa začína pred obrazmi dvoch ženských postáv – je to svätá Mária Magdaléna a svätá Alžbeta Uhorská. Prednášajúca výtvarníčka Monika sa najprv opýta detí, či vedia, kto je to vlastne svätý. Desaťročný Tobiáš, trinásťročná Ina a šestnásťročná Táňa trocha otáľajú s odpoveďou, a tak Monika vysvetlí, že sú to ľudia, ktorí v živote vykonávali dobré skutky a po smrti ich povýšili na svätých. Dnes nie sú svätci hrdinami našich čias, ale gotická maľba ich často stvárňovala a velebila. Cirkevný život bol významný a cirkev mala aj financie na výtvarné umenie.
Foto: Pravda, Ivan Majersky
Svätosť sa dá naznačiť
Gotika stavala pred umelca výzvu – ako stvárniť človeka tak, aby bolo jasné, že je niečím mimoriadny, že je napríklad priamo svätý? Maliari začali maľovať týchto ľudí so svätožiarou, s korunkou, s elipsou nad hlavou. Je to znak, ktorý vyjadruje postavenie dotyčnej osoby. Obe postavy na obrazoch, pred ktorými sme sa v galérii zišli, vyjadrovali aj to, prečo boli tieto ženy medzi svätcov povýšené.
Alžbeta Uhorská sa starala o chudobných a žobrákov – zobrazuje sa často s misou jedla alebo kabátom, druhá, Mária Magdaléna, bývala hriešnica, potom najhorlivejšia vyznávačka Ježišovho učenia, sa maľuje s rozpustenými vlasmi a s atribútmi kajúcnosti – napríklad pri kríži.
Monika sa pýta, či deti tušia, prečo vtedajší maliari maľovali niektoré postavy maličké a hneď vedľa postavili vysokého človeka? Deti uhádli: Bolo to podľa postavenia dotyčného v spoločnosti. Svätica je na obraze dominantná, žobrák malý…
Pokračujeme k ďalšiemu obrazu, na ktorom je namaľovaný svätý Sebald v červenom rúchu. Tento svätec drží na dlani kostolík a v druhej ruke Bibliu. Krásny obraz so zaujímavým príbehom. Svätý Sebald je patrónom kostola v Norimbergu, kde je aj pochovaný. Samotný kostol je z trinásteho storočia. Sebald sa síce narodil v Taliansku, ale usadil sa v nemeckom Norimbergu. Je aj patrónom Bavorska. Bol misionár a pustovník, zaujímali ho iba duchovné veci, preto má na obraze v rukách Bibliu a na dlani kostolík. To bol jeho život.
Ako vzniká pikrogram
Obdivujeme Sebalda, ale nebude to stačiť. Monika zadá praktickú úlohu a tá je inšpirovaná práve Sebaldom. Ideme do galerijnej dielne a tam dostaneme všetci papiere, ceruzky a farby. Tobiáš, Ina a Táňa majú nakresliť Sebalda – najprv ako obrys, zbežnú kópiu a potom ako znak, piktogram, ktorý by v galérii naznačoval, kadiaľ sa k danému obrazu ide.
Deti vytvárajú zaujímavý triptych – z vytlačenej reprodukcie, ktorú im dá Monika, najskôr vystrihnú a na papier nalepia siluetu Sebalda, nasleduje vlastné stvárnenie svätého a potom jeho abstrahovanie. Je to pekné a rôznorodé. Každý z tria postupuje inak.
Najstaršej Táni sa veľmi nechce maľovať akrylovými farbami, vraj dobre vie, ako sa to skončí – nechce sa umazať. Radšej má tempery alebo uhlík. Nakoniec ju Monika presvedčí a gymnazistka Táňa zručne mieša farby, vidno, že už niekoľko rokov chodí na výtvarné kurzy. To však nie je podmienkou. Vydarené je aj stvárnenie desaťročného Tobiáša. Ten dokonca nakreslí zväčšeninu kostola a z jedného okienka nechá vykukovať patróna Sebalda. Celkom iný štýl má trinásťročná Inka. Na každom stretnutí sa bude maľovať inou technikou.
Vyskúšali sme si to aj my a mali sme zvláštny pocit – je príjemné kresliť v galérii. Tam to ozaj patrí, je tam nahromadená tvorivá energia a človek sa aj nad všeličím zamyslí – napríklad, že kedysi maľovali maliari svätosť a dnes je v móde skôr rúhanie. Ako sa to vyvíjalo? Ako tomu rozumieť? V galérii sa dá všetko z exponátov vyčítať. Treba však poznať abecedu a učiteľka Monika ju výborne učí.
Stopárov sprievodca dejinami umenia
Galéria mesta Bratislavy plánuje v januári v Pálffyho paláci odštartovať cyklus 10 tvorivých stretnutí o umení pre deti vo veku od 10 do 15 rokov. Konaž sa budú raz do týždňa. Kurz, ktorý názvom pripomína obľúbenú knihu Stopárov sprievodca galaxiou, bude tiež „cestovať v čase“. Deti sa stretnú s dielami slávnych umelcov rôznych období. Ich sprievodcom bude výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková, ktorá im pútavou a zrozumiteľnou formou priblíži, ako vtedy ľudia žili a tvorili. Na programe budú najčastejšie zobrazované témy a ich premietanie sa do súčasnosti. Začína sa gotikou, svätcami a patrónmi v umení, pokračuje sa cez Barok a rokoko, čo bude doplnené príťažlivými témami ako: Viete, čo je prapredkom selfie? Môžu plagáty z Ikey nahradiť skutočný obraz? Nasledovať bude prvá polovica 20. storočia s otázkou Boli by Galanda a Fulla novodobými hipstermi? Je slovenský človek silný, smelý a pracovitý? Popritom sú naplánové aktivity ako geometrická abstrakcia a ľudový ornament. Potom sa prejde k druhej polovici 20. storočia a súčasnému umeniu. K téme Hmatateľné svetlo sa vyskúša technika práce s papierom citlivým na svetlo, s vývojkou a ustaľovačom. Kurz dospeje aj k téme zaujímavo nazvanej Prečo výtvarník nemusí svojim postavám namaľovať hlavu, pričom tvorivá časť bude venovaná kresbe a maľbe na veľký formát a vyvrcholením bude téma Cez hľadáčik kamery, pri ktorej deti budú tvoriť video. Deti sa na januárový kurz môžu prihlásiť na adrese vzdelavanie@gmb.sk alebo na tel. čísle 02/54432807
