Všetky budúcnosti sveta, ako ich vidia Benátky

04.11.2015 11:59
Bienále Benátky
Figúry drakov z použitého pracovného náradia v prístave. Autor:

Tohtoročné 56. Benátske bienále vyzýva na prehodnotenie väčšinovo akceptovaných postojov a na kritické myslenie. "Umelci mali vždy schopnosť reflektovať aktuálne spoločenské otázky, spochybňovať akceptované pravdy, predovšetkým politické pravdy ortodoxného charakteru," tvrdí jeho kurátor, Nigérijčan Okwui Enwezor, ktorý zameranie prehliadky zhrnul pod názov Všetky budúcnosti sveta.

Benátske bienále umenia slávi 120 rokov svojej existencie. V koloniálnych dobách jeho začiatkov by si len ťažko niekto dokázal predstaviť, že raz bude jeho hlavným kurátorom Nigérijčan. Okwui Enwezor sa nevenuje len kurátorovaniu umenia, ale aj literatúre. Dlhodobo sa zaoberá postkolonializmom a reflexiou socio-politických tém v umení. Ako vyplýva z názvu témy bienále, jeho cieľom bolo orientovať sa na budúcnosť, na odstránenie spoločenských bariér a prispieť k pozitívnej zmene. Takto stanovené kritériá robia z tohto ročníka vysoko aktuálny komentár o stave súčasnej spoločnosti.

Témy, ktoré bienále prináša, sú pomerne „ťažké“. Odrážajú svet plný ozbrojeného násilia, ekologických problémov, masovej migrácie, napätia a národnostných konfliktov. Na bienále nájdeme množstvo diel s témou zbraní, ruín, protestov či dokumentárneho materiálu. Aj keď je výsledok tejto tematickej koláže intenzívny, nie je depresívny, ale naopak, skôr alarmujúci.

Marxov Kapitál

Jedným z hlavných motívov prehliadky je dielo Kapitál od Karla Marxa. Je to kniha, ktorá od svojho vzniku v roku 1867 vyvolala ohromné množstvo reakcií a stala sa známou na celom svete. Kontroverzie vzbudzuje až do súčasnosti. Napriek tomu, že trojzväzkové dielo málokto čítal, takmer každý má naň vytvorený veľmi jasný názor. Vo vystavených umeleckých dielach sa odkaz na Kapitál objavuje mnohokrát, dominuje tu zameranie na analýzu globálneho kapitalizmu. V centrálnom pavilóne Giardini bola vybudovaná akási divadelná aréna, v ktorej každý deň počas bienále prebieha inscenované čítanie Kapitálu v réžii britského umelca Isaaca Juliena. V aréne prebiehajú aj prednesy a hudobné predstavenia, ktoré sa vzťahujú k téme práce a pracovných podmienok.

Motív práce a etiky sa objavuje vo veľkorozmerných fotografiách od Andreasa Gurského, ktoré sú ponímané ako farebné a tvarové kompozície. Rirkrit Tiravanija vystavuje inštaláciu z tisícov nepálených tehál. Ich kúpou je možné prispieť organizácii pomáhajúcej čínskym robotníkom. S pracovnými podmienkami v Číne súvisí aj dielo Xu Binga, ktorý z použitého pracovného náradia vytvoril monumentálne figúry drakov vznášajúcich sa v bývalom prístave. Podobne monumentálne je dielo ghanského umelca Ibrahima Mahamu, umiestnené v dlhej úzkej ulici v Arsenale. Fasády budov Mahama celé pokryl transportnými jutovými vrecami, odkazujúc pritom na obchod s plodinami a so surovinami.

Angličan Jeremy Deller sa zameral na paralelu pracovných podmienok na konci 19. storočia a v súčasnosti. Jedno z jeho vystavených diel sa týka praktík firmy Amazon, ktorá je kritizovaná za porušovanie práv zamestnancov. Deller vytvoril ruku s elektronickým prístrojom používaným firmou na kontrolu rýchlosti a pohybu zamestnancov. Ironický rozmer má jeho jukebox hrajúci platne so zvukmi pracovných nástrojov. Exkurzom do histórie je súbor fotografií Walkera Ewansa, zobrazujúcich robotnícke rodiny z bavlníkových plantáží v časoch veľkej hospodárskej krízy v USA.

Minulosť sa v umeleckých dielach mieša s prítomnosťou s cieľom ovplyvniť vývoj budúcnosti. Globálna perspektíva, ktorú výstava ponúka, odhaľuje skutočnosť, že práva zamestnancov sú napriek upozaďovaniu tejto témy stále veľmi dôležitou otázkou.

V pavilóne Islandu odsvätený kostol premenili...
V pavilóne Islandu odsvätený kostol premenili na mešitu. Autor: Bienale Di Venezia / Isabella Balena

Umenie i biznis

Na Enwezorovom výbere sú založené dva celky bienále: hlavný pavilón v záhradách Giardini a výstava v historickej lodenici Arsenale. Vzhľadom na zameranie bienále je logické, že sa na tomto ročníku prehliadky zúčastňuje množstvo umelcov a umelkýň z oblastí, ktoré boli predtým považované za umeleckú perifériu, ako to bolo napríklad v prípade väčšiny afrických krajín. Umelecké publikum sa tak má možnosť stretnúť s mnohými novými menami. Špecifikom tohto roku bienále je tiež skutočnosť, že veľa vystavených diel vznikalo práve pre túto prehliadku a sú prezentované po prvýkrát.

Vstupná miestnosť hlavného pavilónu v Giardini je venovaná dielu talianskeho umelca Fabia Mauriho. Inštalácia z cestovných kufrov odkazuje na fašizmus a holokaust, no zároveň v aktuálnej politickej situácii súvisí s utečeneckou krízou.

Okrem už spomínaných diel s témou práce zaujme aj miestnosť venovaná landartovým projektom Roberta Smithsona, alebo súbor modelov verejných sôch od Isy Genzken. Gigantická socha orchideí od tejto autorky je umiestnená aj v záhrade.

Veľký priestor dostal k dispozícii dnes už klasický autor politických tém Hans Haacke. Vystavené sú jeho staršie konceptuálne diela vo forme ankiet pre návštevníkov galérií. Niektoré z jeho projektov boli v 70. rokoch cenzurované pre ich veľmi adresný kritický charakter. Pre bienále autor pripravil nový prieskum, ktorého sa v expozícii môže zúčastniť každý.

Výstava v Arsenale sa začína dielom Brucea Naumana – jeho neónové nápisy zo 70. rokov sú inštalované v susedstve podivuhodných mačetových kríkov od Alžírčana Adela Abdessemeda. Zmyslom tejto kombinácie môže byť posolstvo, že na počiatku mnohých konfliktov sú slová. Zbrane sa v expozícii Arsenale vyskytujú často: mozambický umelec Gonçalo Mabunda vystavuje tróny vytvorené z nábojníc, kanón od Pina Pascaliho mieri do priestoru, Abu Bakarr Mansaray zo Sierry Leone kreslí fantazijné motívy ničivých prístrojov.

Hrozivo pôsobia sochy vytvorené z motorových píl visiacich v priestore od Monicy Bonvicini, ktoré vytvorila priamo pre bienále. Pre bienále vznikali aj kresby ruskej umelkyne Olgy Chernyshevy. Súbor je výberom z výjavov zo života v súčasnej Moskve.

Objektový a grafický charakter vystavených diel narúša v Arsenale performancia od kubánskej umelkyne a aktivistky Tanie Bruguery. Dielo, ktoré bolo v minulosti scenzurované na havanskom bienále, sa týka politickej situácie na Kube. V tmavej miestnosti sa pohybujú nahé figúry osvetľované len svetlom televíznej propagandy. Kritika kubánskeho totalitného režimu súvisí s kritikou zneužívania diela Kapitál. Prepojenie kritiky kapitalizmu s témou bienále je paradoxné, ako pripúšťa aj hlavný kurátor. Benátske bienále vyžaduje vysoké finančné obraty a do významnej miery ovplyvňuje obchod s umením. Aj samotné bienále je teda v konečnom dôsledku súčasťou problému nekontrolovanej akumulácie kapitálu. Tohto roku však prinieslo stretnutie umelcov z najchudobnejších oblastí sveta so skupinou najväčších investorov do umenia.

Inštalácia z cestovných kufrov odkazuje na...
Inštalácia z cestovných kufrov odkazuje na holokaust, no súvisí aj s utečeneckou krízou. Autor: Bienale Di Venezia

Terminátor vz. Tintoretto

Pavilóny jednotlivých krajín sú v réžii lokálnych kurátorov a nemusia nevyhnutne odrážať hlavnú tému bienále. Národných pavilónov je tohto roku na bienále viac než 80. Ak hľadáme kritické diela reagujúce na aktuálne problémy, jednoznačne tu víťazí nemecký pavilón. Je prekvapujúce, akými spôsobmi je možné tento pavilón stále upravovať. Tentoraz vďaka zamurovanému hlavnému vchodu diváci vstupujú bočným schodišťom. V rozľahlej miestnosti je inštalovaný projekt Tobiasa Zieloneho týkajúci sa situácie utečencov. Zielony dlhodobo fotografoval a rozprával sa s utečencami v Berlíne a Hamburgu. Svoje fotografie a články ponúkol do novín v krajinách, z ktorých títo ľudia utekajú a v pavilóne vystavuje uverejnené materiály.

Miestnosť na prízemí premenila Hito Steyerl na fiktívny priestor počítačovej grafiky. Film na rozmernom plátne kriticky reaguje na svet počítačových hier, popkultúry a praktík nemeckej banky.

V priestore Giardini zaujme aj pavilón Ruska s dielom Iriny Nakhovej, ktorá je prekvapujúco prvou ženskou umelkyňou reprezentujúcou Rusko na bienále sólovou výstavou. Zaujímavý je aj francúzsky pavilón s pohyblivými stromami, pavilón Kanady založený na zneistení divákov, lotyšský pavilón v podobe retro-futuristickej remeselnej dielne, grécky pavilón s taxidermickými exponátmi či pavilón Švajčiarska s jedinou monumentálnou inštaláciou.

Českú a Slovenskú republiku tohto roku zastupuje Jiří David. Vytvoril dielo reagujúce na rozmernú maľbu Alfonsa Muchu Apoteóza Slovanov z cyklu Slovanská epopeja. Kým spôsob inštalácie je vizuálne zaujímavý a nápaditý, posolstvo diela sa stáva akumuláciou nesúvisiacich symbolov nečitateľné.

Pri návšteve bienále umenia je dobré vyhradiť si pre národné pavilóny, ktoré sú roztrúsené v rozličných budovách v meste, aspoň jeden deň. Tohto roku sa určite oplatí zhliadnutie expozície Nového Zélandu v Knižnici svätého Marka (Biblioteca Marciana).

Simon Denny sa vo svojom projekte zameral na grafiku používanú americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou NSA. Inštalácia pripomína miestnosť so servermi. Grafické materiály NSA na verejnosť unikli pričinením Edwarda Snowdena. Zatiaľ čo agentúra využíva v snahe o prienik do rozličných systémov najnovšie technológie, grafická stránka ich materiálov je často až absurdne neprofesionálna. V uniknutých materiáloch sa vyskytujú logá s lebkami, veveričkou či odkazy na Terminátora. Pritom ide o jedny z najdôležitejších vizuálov súčasnosti. Kontrast s historickou ikonografiou vzdelanosti tu vytvárajú renesančné fresky na stenách miestnosti: diváci si môžu zároveň pozrieť diela Veroneseho či Tintoretta.

Neviditeľná krása…

Cenu Zlatého leva za najlepší národný pavilón tohto roku získalo Arménsko. Na prehliadku pavilónu je však nutné vypraviť sa loďou na ostrov San Lazzaro. Výstava, ktorá má pripomenúť storočnicu arménskej genocídy, tematizuje prekročenie geografických hraníc. Zúčastnili sa na nej umelci a umelkyne z rozličných krajín – potomkovia utečencov pred genocídou Arménov na území Turecka.

Najviac pozornosti vzbudil pavilón Islandu, ktorý bol pre kontroverziu predčasne uzatvorený. Švajčiar Christoph Büchel tu premenil priestor odsväteného kostola na mešitu. Na projekte spolupracoval s moslimami z Islandu a Benátok. Mešita bola využívaná dva týždne, než benátske autority vydali príkaz na jej zatvorenie. Udávaným dôvodom bol počet návštevníkov prekračujúcich bezpečnostné predpisy, ale aj rozhodnutie, že pavilóny nemôžu slúžiť náboženským aktivitám.

Niektoré pavilóny sa oplatí navštíviť aj kvôli pôsobivej architektúre benátskych palácov a možnosti netradičných pohľadov na mesto. Takouto budovou je spoločný pavilón Mongolska a Filipín, expozícia Íra Seana Scullyho či projekt Briana Ena na schodisku konzervatória. Veľkolepú expozíciu, ktorá je tiež založená na prekročení hraníc, ponúka pavilón Iránu, kde sú diela umiestnené do nerekonštruovaných priestorov bývalej lodnej továrne.

Expozícia v pavilóne Iraku sa volá Neviditeľná krása. Je to možno akýsi terapeutický pokus spracovať vojnovú traumu. Vystavené diela však nepracujú len s estetikou, ale aj s témou angažovania Británie vo vojne v Iraku či s témou utečencov. Do kontrastu so súčasnosťou je tu postavený súbor fotografií Latifa Al Aniho zo zlatej éry 50. a 60. rokov minulého storočia. Al Ani je považovaný za otca irackej fotografie.

Utopická téma tohtoročného bienále Všetky budúcnosti sveta sa asi najlepšie odráža v spoločnom pavilóne Indie a Pakistanu. Obe krajiny sa napriek početným politickým a územným konfliktom rozhodli pre spoločnú výstavu s názvom Môj východ je tvoj západ. Pakistanský umelec Rashid Rana využíva digitálne technológie, ktorými vytvára pre divákov často komické situačné pasce.

Indická umelkyňa Shilpa Gupta vo svojom komplexnom diele reaguje na témy mobility a hraníc. Prístup oboch umelcov je pokusom o predefinovanie nacionalizmu. Spoločná výstava oboch krajín založená slovami kurátorky na „kultúrnej kartografii“ a vízii spoločenskej utópie ilustruje úlohu umenia v spoločnosti.

Táto symbolická rovina je spoločná pre celé tohtoročné bienále, ktoré potrvá ešte do 22. novembra.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Taliansko #výtvarné umenie #Benátske bienále umenia #120 rokov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku