Bratislava pupok sveta? Ilúzia

04.11.2015 09:03
Václav Macek, Jan Saudek
Václav Macek s českým fotografom Janom Saudkom, ktorý tiež patril k hviezdam festivalu. Autor:

Seriál Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazerá do zákulisia umenia a kultúry. V dnešnej časti si priblížime, ako sa pripravuje medzinárodný festival Mesiac fotografie.

„Ako headlinera som chcel v jubilejnom, 25. ročníku festivalu fotografie urobiť Helmuta Newtona,“ hovorí riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek. Berlínska nadácia, starajúca sa o autorské práva na diela slávneho nemeckého fotografia, ktorý „zvečňoval“ módu, akty a portréty slávnych ľudí, bez problémov súhlasila.

„Druhá otázka bola, za akých podmienok by sme si mohli jeho fotografie zapožičať. Odpoveď znela: stotisíc eur plus ostatné výdavky. Na celý festival mi však musí stačiť 30-tisíc eur, takže výstava Helmuta Newtona v Bratislave nebude,“ prezrádza riaditeľ festivalu fotografie.

Nielen preto sa stala tento rok „hviezdou“ medzinárodnej prehliadky francúzska fotografia. Podujatie, ktorého výstavy si každoročne nedá ujsť stotisíc návštevníkov, vzniklo v roku 1991 vďaka Európskemu domu fotografie v Paríži.

„Fotografickú kultúru čestného hosťa festivalu zastupujú diela dvoch mimoriadnych osobností. Roberta Doisneaua, ktorý skvele odráža radostnú a optimistickú éru 50. a 60. rokov, a Bernarda Plossua, ktorý v nasledujúcich desaťročiach hľadal nové podoby fotografie. Z mladej generácie francúzskych fotografov sme vybrali projekt Myette Fauchére Chameleónske portréty,“ vysvetľuje.

Domov kontra nomádi

Rekordný počet 40 výstav z roku 1998 jubilejný Mesiac fotografie v Bratislave neprekoná. Dnes sa začína vernisážový kolotoč, ktorý otvorí tridsať výstav (z toho 24 individuálnych) a predstaví tvorbu autorov z pätnástich krajín sveta. Pre pracovné zaneprázdnenie ďalšieho z headlinerov 25. ročníka Martina Kollára sa vernisáž jeho výstavy Exkurzia/Field Trip v Slovenskej národnej galérii konala netradične už minulú stredu.

„Je to typický fotograf nomád. Keď v 90. rokoch začínal, na roztrasenom aute precestoval celú strednú a východnú Európu. Urobil fotografie, ktoré predtým nikto nerobil. Boli ironické, humorné, sarkastické i chápavé a presadili sa nimi aj mimo rámca Slovenska. Momentálne je Martin Kollár osobnosťou svetovej fotografie a najslávnejší slovenský fotograf,“ hovorí Václav Macek. Aj preto postavil dramaturgiu tohtoročného festivalu na kontraste nomádstva a domova. Program začal dostávať kontúry už pred rokom, preto nestavia na aktuálnej utečeneckej kríze, aj keď sa tomu napokon predsa len nedalo vyhnúť.

Proti zenovému sledovaniu plynutia času života prírody Nora Knapa či autentickým dokumentárnym záznamom zo zápasov Solidarity s poľskou totalitnou mocou v 80. rokoch, ako ich zachytil Chris Niedenthal, stoja fotografie autorov prinášajúcich správy o problémoch, konfliktoch a krajinách, ktoré sú vzhľadom na domov exotické či na prvý pohľad nepochopiteľné. Ako napríklad Stopy Andreja Bána, približujúce príbehy obetí vojen, etnických konfliktov, exodov a prírodných katastrof či tajomstvom pulzujúce Uzatvorené mestá rakúskeho fotografa Gregora Sailera.

Limitov je veľa

Okrem financií – Mesiac fotografie je stále nízkorozpočtový festival – má aj ďalšie limity. Napríklad priestory, v ktorých možno prezentovať veľké výstavy. Tie sa „zabývali“ v Slovenskej národnej galérii, Galérii mesta Bratislavy, Umelke a Dome umenia. Keďže Dom umenia sa zmenil na Kunsthalle Bratislava, významne zasiahol aj do živého organizmu medzinárodného festivalu fotografie.

„Stratili sme centrum, kam boli zvyknutí chodiť ľudia nielen z Bratislavy či Trnavy, ale aj Budapešti, Prahy a Viedne vyše dve desaťročia. Práve v roku, keď má Mesiac fotografie jubileum, stratili sme aj dvetisíc metrov štvorcových výstavnej plochy, na ktorej bolo zvyčajne päť veľkých výstav. Je to veľký zásah do organizmu festivalu. A ukážka arogancie ľudí, ktorí sa dostali k veslu,“ konštatuje Václav Macek.

Nový domov tento rok našiel festival v reprezentatívnych priestoroch Danubiany – tam je však problém vycestovať. Ďalšie výstavy „prichýlili“ špecializované múzeá Slovenského národného múzea v Podhradí, sú ale dosť od ruky.

„Som veľmi rád, že tam môžeme vystavovať, aj keď v Podhradí je obrovská stavba a takmer nikto z pravidelných nielen zahraničných, ale ani z domácich návštevníkov nášho festivalu to tam nepozná. Inak by ste totiž nemali skoro nič. Strata Domu umenia bude pre nás znamenať veľkú škodu finančnú aj divácku,“ zdôrazňuje riaditeľ Mesiaca fotografie.

Novým festivalovým centrom sa tento rok po prvý raz stane Stredoeurópsky dom fotografie na Prepoštskej ulici. Tam sa bude odohrávať aj medzinárodná prehliadka portfólií, ktorej víťaza vyhlásia 7. novembra.

Chýba ekonomický potenciál

Mesiac fotografie v Bratislave mal veľké ciele. Chcel sa vyrovnať parížskemu. „Chcel som byť pupkom sveta alebo aspoň Európy, ale zistil som, že to boli len ilúzie. Nesplniteľný sen. Nedotiahol som do Bratislavy všetkých ľudí, čo chodia do Paríža. Nemáme bohatých zberateľov, bohaté galérie ani bohaté zbierky,“ konštatuje Václav Macek.

Súbežne s Mesiacom fotografie sa v Paríži koná aj veľtrh Paris Photo a jedno s druhým je prepojené. Prichádzajú tam zberatelia, vydavatelia kníh i časopisov o fotografii, konajú sa aukcie, „točia“ sa ohromné peniaze a rozhoduje o tom, kto bude hitom v roku 2016. Bratislava ponúka „len“ výstavy a sprievodné akcie, veľký ekonomický potenciál jej chýba.

„Išiel som teda o stupeň nižšie a povedal si: nech je Mesiac fotografie v Bratislave aspoň najlepší festival v strednej a vo východnej Európe. Keď sa pozerám na svet okolo – na Viedeň, Budapešť, Varšavu, Atény, Moskvu či Kaunas, ktoré tiež robia festivaly fotografie – zisťujem, že z európskeho hľadiska máme dobré renomé. Musím byť realista – urobiť z Bratislavy Paríž nedokážem, a preto je náš Mesiac fotografie určený najmä pre Bratislavu a širšie okolie, to znamená Viedeň, Prahu, Brno, Krakov,“ netají Václav Macek.

Novinkou 25. ročníka medzinárodného festivalu bude výstava zo zbierok fotografie. Od 1. januára tohto roka, keď pod hlavičkou FOTOFO vzniklo Múzeum fotografie, začali robiť zbierku. Keďže peňazí niet, rozširujú ju na základe darov od fotografov, ktorí sú ochotní svoje diela „dať zadarmo“. Za necelých desať mesiacov sa tak podarilo získať viac ako 250 fotografií, výber najzaujímavejších bude od štvrtka 5. novembra vystavený v Roman Fecik Gallery.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#seriál #Mesiac fotografie #Václav Macek #Jan Saudek #Ako sa robí #medzinárodný festival #Annie Leibovitz
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku