„Naše zbierky sa v posledných rokoch doplnili o zaujímavé diela súčasného umenia. Chceli sme ich však ukázať novým uhlom pohľadu, aj v porovnaní so staršími dielami, ktoré sa v našich zbierkových fondoch nachádzali už predtým,“ povedal kurátor Omar Mirza. „S kolegyňou Barborou Geržovou sme zvolili prístup konfrontácie starého a nového. Našu kurátorskú stratégiu sme preto založili na hľadaní nových vzťahov a súvislostí medzi dielami z rôznych časových období, aby sme tak narušili zdanlivo stereotypne vnímanú priepasť medzi starým a novým, moderným a súčasným umením,“ pokračoval kurátor.
Portrét, zátišie, krajina, hudba, slovenský folklór – to je len niekoľko z tematických okruhov, do ktorých expozíciou rozčlenili. „Rozdelenie do žánrových, ale aj mimožánrových kategórií sa nám zdalo najzaujímavejšie. A vďaka reakciám publika sme sa presvedčili, že takáto prezentácia je aj divácky príťažlivejšia,“ vysvetlil Omar Mirza.
Tradície? Chlieb so slaninou
Spojením nového a starého umenia vznikajú nečakané, občas dokonca aj vtipné konfrontácie. Napríklad keď dvaja časovo vzdialení umelci pracujú s podobnou témou masových cvičení. Stretli sa tak obrazy všesokolských zletov, ktoré namaľoval Martin Benka na objednávku sokolského hnutia (sám bol jeho členom) s premaľbami Svätopluka Mikytu, v ktorých kriticky reflektuje ideologické pozadie socialistických spartakiád.
Nielen v predstavách či spomienkach figuruje chlieb a slanina ako tradičný slovenský pokrm. Ako téma zaujímala a dodnes zaujíma aj výtvarných umelcov. „Nielen na odľahčenie sme vytvorili dvojicu, v ktorej sa vedľa seba ocitlo Zátišie s chlebom a so slaninou Františka Studeného a animácia Slovenská zem o takmer päťdesiat rokov mladšieho Tomáša Džadoňa. Ten animoval domácu slaninu, ktorú vyúdila jeho babka,“ spomenul Omar Mirza. Aj to dokazuje podľa dvojice kurátorov, že najmladšia generácia umelcov sa vracia k tradícii, reflektuje ju však v novom kontexte a používa pri tom aktuálny výtvarný jazyk a médium.
„Vtipne vyšlo aj susedstvo diel postavené na jednoduchých vizuálnych analógiách, ako je to v prípade motívu nôh u Jozefa Theodora Moussona, Vladimíra Popoviča a Jany Farmanovej,“ pokračoval kurátor. Ostáva už len na návštevníkovi, ako dokáže „prečítať“ jednotlivé diela, konfrontovať nápaditosť a majstrovstvo ich autorov a nové spojenia, ktorými ich ozvláštňuje nápaditá kurátorská stratégia.
Bunker Specific
Zrekonštruovaný podzemný kryt civilnej ochrany sa zmenil na Bunker. Netypický industriálny priestor pre alternatívne výstavy mladých perspektívnych umelcov. Pri príležitosti výročnej výstavy ho projektom Bunker Specific oživili svojimi dielami štyria mladí výtvarníci. Jaroslav Kyša, Mira Podmanická, Nina Šošková a Martin Kochan nimi nereagovali len na netypický výstavný priestor, ale aj na aktuálne témy, ktorým sa venujú už dlhšie.
„Pivnica v paneláku má podobnú úlohu ako depozit v galérii. Nájomníci v nich skladujú rôzne veci a v rámci sviatkov alebo výročí ich používajú,“ uviedol Martin Kochan, ktorý do kópie drevenej pivnice preniesol zaváraniny, športové náčinie i náradie z pivnice rodičov. Očarúva a zároveň znepokojuje inštalácia Miry Podmanickej, ktorá sa rozhodla zmaterializovať more.
Aktuálna utečenecká kríza inšpirovala Jaroslava Kyšu. „Masy ľudí z vojnami zmietaných oblastí sveta prúdia či sú priťahované na náš kontinent. A my akoby z paralelného sveta sa snažíme odtiahnuť,“ povedal autor, ktorého dva identické glóbusy levitujú v priestore. Za naškrobenou bielizňou, ktorú Nina Šošková kedysi vešala s mamou v panelákovej sušiarni, sa skrýva množstvo rodinných aj intímnych spomienok. Jubilejná výstava Čože je to päťdesiatka! prinášajúca nový pohľad na zbierkové fondy Nitrianskej galérie aj paralelná Bunker Specific potrvajú do 24. januára.
