Kolář nevynašiel koláž, veľa techník áno

Picasso koláže. Pod touto prezývkou plnou obdivu poznal svet Jiřího Kolářa. Stačili mu skalpel a žiletka, s ktorými zaobchádzal ako špičkový chirurg, k tomu hory starých časopisov, neuveriteľná imaginácia a pracovitosť. Výsledok? Majstrovské umelecké diela očarujúce zrak a provokujúce myseľ, v ktorých je stále čo objavovať. Výber z tvorby originálneho majstra tejto výtvarnej techniky predstavuje výstava v Galérii mesta Bratislavy, nazvaná Legenda svetovej koláže.

07.12.2015 07:00
Jiří Kolář: Ústa, nosy, oči Foto:
Jiří Kolář: Ústa, nosy, oči (triptych), 1993
debata

Básnik experimentátor, autor vizuálnej poézie, dramatik, prekladateľ a najmä jeden z najvýznamnejších českých výtvarníkov veľmi rád vystavoval. No nemal rád vernisáže. Aj preto je jeho výstava oddnes prístupná verejnosti bez akýchkoľvek ceremónií. „Pred dvadsiatimi rokmi sme otvárali Kolářovu výstavu, bolo to rok po jeho osemdesiatych narodeninách. Rok po tom, čo si svet pripomenul jeho nedožitú storočnicu, sprístupňujeme celkom inú výstavu,“ pripomenul riaditeľ Galérie mesta Bratislavy Ivan Jančár.

„Príbeh Jiřího Kolářa je neuveriteľný. Hoci sa narodil v proletárskej rodine pekára a práčky, stal sa nepriateľom komunistického režimu. Bol už šesťdesiatpäťročným penzistom, keď bez znalosti francúzštiny odštartoval v Paríži ďalšiu umeleckú kariéru,“ povedal autor a manažér výstavného projektu Jan Kukal.

Prvý, čo nevzal darček

„Svet vás zasahuje priamo, roztrháva vás a znovu zostavuje. Pre vyjadrenie tohto stavu mi najvhodnejšia pripadala koláž,“ zdôrazňoval Jiří Kolář. Už koncom päťdesiatych rokov sa rozlúčil s poéziou, slovo vytlačil na okraj svojej tvorby. „Netreba hovoriť, aby sme povedali svoje,“ opakoval. Kým žil v Prahe, najlepším dodávateľom starých časopisov bol vraj Bohumil Hrabal, ktorý v tom čase pracoval v zberných surovinách.

„Bol nesmierne vtipný, vzdelaný a sčítaný, mal úžasné znalosti z kunsthistórie. Keď začal hovoriť o tom, čo si rozprávali pán M. s pánom T. a poslucháč nerozumel, že je reč o Manetovi a Toulouse-Lautrecovi, s chuti sa na tom zabával,“ zaspomínal Jan Kukal, ktorý ho v Paríži viackrát navštívil. Keď sa ohlásil po prvý raz, Kolář mu navrhol, aby si hneď prišiel po darček. Svoje koláže totiž veľmi rád rozdával a hostia ich s radosťou prijímali.

„Bol som prvý Čech, ktorý si darček nevzal. Radšej som jeho diela kupoval. A veru bolo z čoho vyberať! Dobre si to zapamätal, môj postoj mu imponoval,“ pokračoval.

Kolář obdivoval Goyu, preto jeho Nahú Maju – jeden z prvých odvážnych aktov v histórii umenia – „uložil“ na parížsky Víťazný oblúk. Slávneho surrealistu a skvelého biznismena s vlastným umením Dalího rád nemal, čo dokumentuje Slepý spánok Salvadora Dalího. Polemizoval s priekopníkom geometrickej abstrakcie Kazimírom Malevičom, preto „vyskladal“ Škaredú históriu pána Maleviča. Čo koláž, to vyznanie. Lásky? Obdivu? Odporu? Názvami návštevníkovi veľmi nepomáha, azda len trochu našepkáva. Je na každom, ako Kolářove diela prečíta a precíti.

Slovenská stopa

„Kolář nevynašiel koláž,“ vtipkoval Jan Kukal. „Mnoho originálnych výtvarných techník však sám vynašiel. A predstavte si, že svetové encyklopédie ich uvádzajú pod českými názvami, ktoré im dal – napríklad konfrontáž či muchláž,“ pokračoval.

„V Kolářovej tvorbe možno nájsť aj slovenskú stopu. Bratislavský rodák Thomas M. Messer, dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku, ho prezentoval až tromi výstavami. Otvoril mu tak dvere do prestížnych svetových galérií,“ povedal autor a manažér projektu.

Všetkých tridsaťdeväť diel – koláží a objektov – pochádza zo súkromných zbierok. Výstava Jiří Kolář Legenda svetovej koláže, ktorá bude v Galérii mesta Bratislavy do 6. marca, má už teraz naplánovanú ďalšiu púť. Nasledujúcimi zastávkami budú Zlín, Prostějov a Mníchov. Zážitok z originálneho dialógu bude návštevníka hriať ešte dlho po tom, čo komorné výstavné priestory opustí.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #Galéria mesta Bratislavy #Jiří Kolář #Legenda svetovej koláže