Nad umelcovým bytím sa vznášal opar fatálnej lásky a celým jeho dielom sa nesie dramatický pocit márnosti. Grafiky jedného z najznámejších modernistov, ktorý tvoril na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, vystavujú vo viedenskej Albertine do 24. januára.
Foto: Albertina
Dominantou Munchovej tvorby je pocitovosť, bol existencialistom a venoval sa archetypálnym ľudským témam ako smrť, láska či osamelosť. Výstava predstavuje viac ako stovku umelcových grafík od raných impresionistických diel až po kultový Výkrik, kde sa odráža jeho osobitý autorský výraz v líniách, plošnej perspektíve a farbe.
S farebnou grafikou sa zoznámil vo Francúzsku vďaka impresionistom a Toulousovi-Lautrecovi, čo malo naňho obrovský vplyv. Verný zostal výjavom z bežného života, niekedy až banálne situácie ako milenecké objatia či letmé dotyky nepretržite varíruje v rôznych formách. Ľudské siluety splývajú s krajinou a premieňajú sa na jej dych.
Munchov osud poznačila smrť rodičov a sestry a zúfalstvo sa stalo poznávacou melódiou jeho bytia. Tvorbou sa vyrovnával s vlastnými démonmi, no ústredným motívom bola vždy láska. Zložité milenecké trojuholníky, ktoré „vyhľadával“, zväčša vyústili do žiarlivosti a samoty. V obraze Upír, kde dominuje žena „bozkávajúca“ milencovu krv, sa premieta strach z lásky. Do živelnej Žiarlivosti zas prevtelil svoje vnútorné slabosti a túžbu po žene.
Večerná melanchólia, Žena na brehu, Atrakcia, z Munchových tvárí ujedá láska až na kosť. V diele Popol zo série Vlys života potopil bezradnosť citov v lesnej vode. Postavy milencov a samotárov stoja chrbtom k svetu, kľačiac hľadia v ústrety smútku, aby sa skryli do nekonečna v odraze vôd či sklených stromov.
Foto: Albertina
Munchove výjavy majú silné dramatické napätie, sú príbehové podobne ako komiks či ilustrácia a odráža sa v nich dynamická hra s hĺbkou a perspektívou. Nepokoj v duši najintenzívnejšie sála z kultových diel Výkrik, Bozk a Melanchólia.
Čiernovlasá kráska Madonna, krehká femme fatale, je zobrazená v secesnom duchu, no málokto vie, že rám obkresľujúci portrét nahej ženy zdobia spermie. Madonna však skrýva viacero erotických symbolov. Azda najdominantnejším motívom Munchovej tvorby sú vlasy skrývajúce temnú príťažlivosť a nebezpečenstvo. Umelec na vlasoch lipne, bozkáva ich, obaľuje sa do ich kontúr a splýva s nimi v nekonečne.
Munch nemaľoval z prírody, ale vyberal z jej ríše. Staval na jej „pocitoch“ a vyzdvihoval mýtický pokoj. „Hybnou silou“ jeho série Vlys života sa stala voda, často sa vracal k nórskym fjordom a ťažkému červenému slnku padajúcemu na morskú hladinu.
Foto: Albertina
Moderný individualizmus nesie kríž samoty. Konkrétne tvary sa strácajú, Munch experimentuje s formou a varíruje rovnaké námety. Výkrik, Melanchólia, Popol a mnohé iné existujú aj ako olejomaľby. Umelec túžil po láske, jeho milenci v objatí stelesňujú ilúziu vzájomnosti a zároveň dýchajú chladom neprekonateľnej diaľky.
