„Je to cesta za umením a ohliadnutie sa za celoživotným dielom autora,“ povedala kurátorka Carmen Kováčová.
Foto: GUA
Hoci jeho obrazy vyvolávajú predstavu dávnych čias, keď udávala tón aristokracia a vládla noblesa, rozprávajú o súčasnosti. Na svojich plátnach rozohráva invenčný výtvarník teatro mundi, v ktorom je každý človek hercom na scéne života. „Na reprezentatívnej výstave k maliarovmu jubileu sme sa snažili zmapovať všetky typické témy a všetky obdobia od sedemdesiatych rokov až po súčasnosť. Vystavujeme aj jeho monumentálne práce a tiež sochárske objekty,“ vysvetlila kurátorka.
Odborníci o ňom hovoria ako o aristokratovi maľby, trubadúrovi moderných čias, ale aj nevšednom zjave slovenskej i európskej výtvarnej scény. „V mojom veku už viem, že módne veci šité horúcou ihlou veľmi rýchlo pominú a po rokoch sa za ne sám autor, ak má svedomie, bude hanbiť,“ skonštatoval sedemdesiatročný maliar a grafik.
Estetický a etický kánon
Na prvý pohľad je jasné – a nikdy to ani netajil, že inšpiračné zdroje našiel v gotike a holandskej žánrovej maľbe 17. storočia.
„Môj obdiv k minulosti nevychádza z toho, že predtým bolo všetko lepšie. Gotika – to boli aj potoky krvi, cholera a strach. Na starých majstroch ma fascinuje pokora, úcta k práci a vzťah k téme, ktorú spracovávali bez zbytočného chvatu. Keď niekto ovláda perfektne remeslo, a ak aj Boh dá, stane sa tvorba umením,“ povedal pre Pravdu Nikolaj Feďkovič, ktorý svoju tvorbu charakterizuje slovami „moderná ortodoxia“.
Do príbehov svojich obrazov, zaplnených magickými postavami, vkladá symboly, rozpráva ich cez metafory a rád do nich ukladá skryté významy. Z ich deja vystupuje ľudskosť, harmónia a najmä hľadanie človečenstva – ako ho nachádzal autor v sebe a ako ho predkladá divákovi. Všetko napokon korení láskavým humorom.
„Jeho fantastický rukopis, pohybujúci sa od iluzívnej maľby po kaligrafiu, nemá azda na Slovensku obdobu. Charakterizuje ho prepracovanosť, hlboká myšlienková znalosť vecí a obrovská pokora. Originálnym vrstvením lazúr a štruktúr vzniká jemné chvenie, vyvážene využíva abstraktné aj realistické prvky. Stvoril vlastný estetický a etický kánon,“ zhodnotila Carmen Kováčová.
Zjavenie krásy
Výstava Nikolaj Feďkovič Tour poputuje v máji do Užhorodu. Mesta, v ktorom sa narodil. Po pripojení Podkarpatskej Rusi k ZSSR sa rodina Feďkovičovcov presídlila do Michaloviec. Za štúdiami sa syn inžiniera a maliarky vybral ešte viac na západ. Strednú školu umeleckých remesiel absolvoval v Brne, scénografiu na DAMU aj Vysokú školu umelecko-priemyslovú v Prahe. Po absolutóriu pôsobil ako pedagóg a neskôr riaditeľ Strednej školy umeleckého priemyslu v Košiciach.
O emigrácii uvažoval už v roku 1968. Zostal, ale túžba cestovať, vidieť zahraničné galérie a veľké výstavy ostala tiež. Keď otváral v roku 1988 svoju retrospektívu v Galérii mesta Bratislavy, vedel, že odíde. „Nedokázal som preklenúť rozpor, že na jednej strane bola moja tvorba žiadaná a oceňovaná, na druhej strane mi odpočúvajú telefón, sledujú ma, kolegovia na mňa zbierali fotografie a informácie,“ vysvetlil. Po viac ako dvadsiatich rokoch, keď našiel nový domov neďaleko Kolína nad Rýnom, sa opäť vrátil do Košíc.
Laické publikum si Feďkovičove diela okamžite podmania. Jeho kolegovia na vernisáži v Trenčíne vraj zas skonštatovali – keď niekto maľuje takto, my môžeme odložiť palety. „Vo svete, kde sa pomaly hanbíme použiť slovíčko pekné, pôsobí jeho tvorba ako zjavenie krásy,“ dodala kurátorka Carmen Kováčová. O pravdivosti jej slov sa možno v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského presvedčiť do 31. januára.
