Čo spája Picassa, Sokola a Szalaya? Aj erotické motívy

09.02.2016 09:06
Pablo Picasso, Maliar pri mori
Pablo Picasso: Maliar pri mori Autor:

Osobne sa asi nikdy nestretli. Ani v Paríži, kde našiel Pablo Picasso druhý domov už na začiatku 20. storočia, kde bol Lajos Szalay na študijnom pobyte začiatkom tridsiatych rokov a do ktorého prišiel Koloman Sokol v roku 1932, keď získal od francúzskej vlády ročné štipendium. Spája ich však skutočnosť, že vo svojom umení citlivo reagovali na aktuálnu sociálnu situáciu a bytostne sa ich dotýkali osudy utlačovaných a ubiedených ľudí. Dokazuje to aj výstava Lajos Szalay - Koloman Sokol - Pablo Picasso v Galérii mesta Bratislavy.

„Vo svojej korešpondencii avizovali Lajos Szalay aj Koloman Sokol svoj vzťah k Pablovi Picassovi a jeho tvorbe. Aj ako ich ovplyvnil, ani jeden však rozhodne nebol Picassovým epigónom,“ povedala kurátorka výstavy Lilla Szabó. Podobné boli aj ich životné osudy, obaja našli nový domov v Amerike.

„Sokol aj Szalay boli brilantnými až renesančne vybavenými kresliarmi a bytostnými figuralistami. Témy sú veľmi príbuzné: rodina, ženské akty, kone, býky, erotické motívy, vzťahy medzi ľuďmi, maliar a modelka, žena a Minotaurus… Obaja sa pohybujú naprieč spektrom dejín výtvarného umenia, významným zdrojom inšpirácie im bola antika. Pri hľadaní ideálu krásy sa u nich spája telesná krása s duševnou,“ spomenul riaditeľ Galérie mesta Bratislava Ivan Jančár.

Reagoval na sociálnu nespravodlivosť

Na rozdiel od sveta u nás meno Lajos Szalay nevyvoláva predstavu známeho umelca. Napriek tomu, že v roku 1909 sa narodil v Strážskom. Kresliarskym talentom zaujal už ako deväťročný školák, keď sa vo Viedni predstavil kresbami s vojnovou tematikou. Ako gymnazista bodoval v súťažiach mladých grafikov.

Štúdiá výtvarného umenia začal v kolónii výtvarných umelcov v Miškolci, pokračoval na Maďarskej vysokej škole výtvarného umenia v Budapešti. Dvere do výstavných siení mu otvoril skicár s názvom Šesťdesiat kresieb Lajosa Szalaya, ktorý vyšiel v roku 1941. Po druhej svetovej vojne, počas ktorej pôsobil ako vojnový korešpondent, emigroval do Buenos Aires. Slávnou sériou grafík reagoval na krvavé udalosti v Maďarsku roku 1956. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa usadil v Spojených štátoch. Koncom osemdesiatych rokov sa vrátil do Maďarska, kde v roku 1995 zomrel.

Lajos Szalay: Európa
Lajos Szalay: Európa Autor: GMB

„Dve tisícky mimoriadnych kresieb, ktoré za roky emigrácie vytvoril, neustále vozil so sebou. Päť stoviek tých najkvalitnejších zakúpila Kovács Gábor Art Foundation. Mnohé vystavené diela pochádzajú práve odtiaľ,“ uviedla kurátorka Lilla Szabó. Za najcharakteris­tickejšiu črtu jeho tvorby považuje sociálnu citlivosť.

Zaujímavou ukážkou Szalayovej tvorby sú aj ilustrácie knihy Genesis, ktoré vytvoril za oceánom na objednávku bohatej Dorothy Wallaceovej. Nerozprával nimi príbehy, ale dôležité postavy biblických príbehov zachytával v rozhodujúcich okamihoch ich života.

Život, láska, smrť

„Leonardo, Rembrandt, Goya, Picasso. Každý z nich mal svoj vrchol, preto by bolo hlúpe s nimi závodiť. Môj závod je iba sám so sebou a ten okrem mňa nik iný urobiť nemôže,“ vyznal sa pred rokmi Sokol v jednom z listov. Zakladateľ modernej slovenskej grafiky 20. storočia pretekal sám so sebou celý svoj tvorivý život – a úspešne. Potvrdzujú to aj diela, ktoré na výstave vedú dialóg s jeho umeleckými spolupútnikmi.

„Ak je to pekné, môže to byť dekorácia, ale aby to bolo umenie, na to treba ducha,“ vravieval slovenský výtvarník, ktorý ako jeden z prvých prekročil pomyselné hranice stredoeurópskej výtvarnej scény. Na rozdiel od Szalaya sa z opačného brehu Atlantiku nevrátil, zomrel v Tuscone mesiac po tom, čo oslávil sté narodeniny.

Zo 168 vystavených diel predstavuje tvorbu maďarského umelca 102 kresieb a grafík. Sokolovo majstrovstvo sprítomňuje 53 originálov. A velikána výtvarnej scény 20. storočia reprezentuje 13 kresieb na papieri aj keramike. Nebol to Picassov kubizmus, ktorý Szalaya a Sokola ovplyvnil. Všetkých troch spájali skôr hraničné otázky života a smrti, odcudzenosti vzťahov a lásky. Napokon, Picassove a Szalayove diela sa už raz na spoločnej výstave stretli. A podľa Ivana Jančára zo slovenských umelcov poznal veľký španielsky výtvarník len Kolomana Sokola.

„Výstava poukazuje okrem iného aj na to, že i mimo hlavných centier umenia sa môžu objavovať výnimočne zaujímavé umelecké solitéry, akými Koloman Sokol a Lajos Szalay nesporne boli,“ dodal riaditeľ Galérie mesta Bratislava. V jej Pálffyho paláci bude zaujímavá výstava do 13. marca.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstva #paríž #Pálffyho palác #Pablo Picasso #Lajos Szalay #Koloman Sokol #Galéria mesta Bratislava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk