V jeho výsledných artefaktoch je možné čítať zrejmé inšpirácie viacerými výtvarnými štýlmi moderného umenia 20. storočia. K tým najpodstatnejším patrí tašizmus, afišizmus a procesuálne umenie. Všetky tri výtvarné jazyky prepája najmä významotvorná sila procesu. Procesu spojeného s tvorivým aktom nielen autora, ale aj rôznych tvorivých procesov prírody a spoločnosti. Konečné produkty vzniknuté týmito umeleckými diskurzmi sú buď výsledkom procesov náhody a automatizmu, alebo pôsobenia fyzikálnych, biologických, chemických či sociálnych procesov.
Podobne ako u predstaviteľov tašizmu, tak aj u Kotvana sa v sérii jeho prác stáva základným východiskom výtvarná akcia vo forme gesta. Konečným výsledkom tohto procesu je expresívna škvrnová stopa. K takémuto typu prác patria napríklad jeho Úder hlavou (2014) alebo Úder závažím (2015). Naopak, výsledkom synestetického procesu je ďalšia séria Kotvanových prác, ktorá s použitím gestických prstových stôp rytmicky zaznamenáva hudobné skladby Fryderyka Chopina, Clauda Debussyho, Maurica Ravela aktuálne hrané klaviristkou Elenou Letňanovou.
Podobné diela, vznikajúce ako maliarsky alebo kresliarsky rytmický tanec prebiehajúci na ploche veľkorozmerného obrazu, prezentoval pred divákmi niekedy aj s použitím aktuálne znejúcej hudby už v päťdesiatych rokoch 20. storočia Georges Mathieu. V roku 2015 bola v Galérii¤19 výstava Ingy Koskovej, ktorá roky programovo pracuje s identickým kresbovým alebo prstovým zaznamenávaním rôznych skladieb klasickej hudby, aké vytvára aj Kotvan.
Na jazyk procesuálneho umenia zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20.¤storočia nadväzujú série prác Načieranie modrej (2015 – 2016), Nalievanie čiernej (2015), Maľba rotujúcim tanierom (2015), Maľba vysychaním (2015 – 2016). V týchto prácach sa stáva základným procesom liatie, rozlievanie, vyparovanie a vysychanie. Stopy týchto procesov produkujú na súbore lyžíc alebo tanierov estetické znaky vo forme na seba a vedľa seba vrstvených modrých, čiernych a inak farebných škvŕn. Divák nevidí v nich len expresívnu krásu škvŕn, ale vďaka nim aj koexistenciu minulého času, ktorý sa podieľal na ich vzniku.
Jedna z možností, čo chce evokovať Kotvanov názov Naraz, je zakódovaná v synonymných termínoch ako napríklad bleskovo, v okamihu, bez prerušenia. Ak tieto termíny prepojíme s významom Kotvanovho gesta, jeho naraz, okrem gestických maliarskych úderov, evidentne na diváka útočí aj v prácach nazvaných Intervencie (2014 – 2016). Podstatou intervencií je gestické roztrhnutie kníh. Táto estetická demontáž dekonštruuje nielen pôvodný tvar kníh, ale aj ich pôvodný text. Z celku sa stáva časť, ktorá inovatívnym spôsobom čítania odkazuje nielen k neprítomnému celku. Už to nie je pôvodný celok, už je to nový fragmentárny celok, celok esteticky, konceptuálne otvárajúci a evokujúci neohraničené možnosti svojich ďalších významových interpretácií.