Kto pozná tohto výtvarníka, dá názvu za pravdu – jeho diela sú vtipné a zároveň vážne, lebo sa dotýkajú významných tém a stali sa klasikou. Napríklad známy plagát k prvému filmu Dušana Hanáka Diagnóza 322 z roku 1969, na ktorom si chlapec so sklonenou hlavou objíma kolená. Tento plagát bol hneď veľmi populárny, pútal pozornosť na uliciach, vo vitrínach kín, mnohí si ho zavesili, hoci námet bol smutný a z plagátu to cítiť, aj doma v izbe. Bolo to vtedy v móde, ale z tohto plagátu išla sila svojbytného umeleckého diela. Plagátová tvorba zažívala v tom období zlaté časy, trocha aj provokovala, venovali sa jej tí najlepší umelci, plagáty putovali po výstavách aj v zahraničí. K týmto umelcom patril aj grafik Jan Meisner, ktorý sa venoval aj ilustrácii a iným grafickým žánrom. Dnes sa ukazuje, že jeho diela sú stále účinné, že je komediant i kráľ v jednej osobe.
Výstava sa však neobracia len do umelcovej minulosti. Prezentuje práce z obdobia od polovice 60. rokov do súčasnosti (knižný dizajn, ilustrácia pre deti i dospelých, filmové plagáty, dizajn podujatí Bratislavská lýra a Bratislavské džezové dni, obaly gramofónových platní, tvorbu pre Štúdio S, príležitostný grafický dizajn osobného charakteru, napr. péefky a pod.) Pre kurátorky Máriu Riškovú a Líviu Pemčákovú bola výstava príležitosťou predstaviť verejnosti aj spôsoby tvorby grafického dizajnu v dobe pred nástupom digitálnych technológií. Vystavené diela aj sprievodné akcie podrobnejšie priblížia grafické metódy a nástroje, ktoré používali na tvorbu originálnych návrhov a ich reprodukciu výtvarníci a dizajnéri v druhej polovici 20. storočia.
Za zmienku – aj uznanie – stojí, že grafický dizajnér a ilustrátor Jan Meisner venoval už v roku 2014 prevažnú časť svojej tvorby vtedy vznikajúcemu Slovenskému múzeu dizajnu. Jan Meisner, ktorý teraz pôsobí Zlíne, patrí totiž k Bratislave, kde sa v roku 1939 narodil. V roku 1991 bol vedúcim volebnej kampane Verejnosti proti násiliu a spoluautorom jej grafickej podoby (spolu s Karolom Rosmánym). Po presťahovaní sa do Zlína (1996) stál pri vzniku Fakulty multimediálnej komunikácie Univerzity Tomáša Baťu ako jej prvý dekan. V škole vyučuje dodnes a učí tam aj slovenských študentov.
Organizátori výstavy charakterizujú Meisnera ako hravého, vtipného tvorcu, ktorý má rád farby. Mnohí si možno pamätajú jeho obrázky z časopisov Ohník, Pionýr/Abc, Včielka, Zornička, Věda a technika mládeži, robil aj detské maľovanky (Električka Cililing, Mišo Sedmospáč, Maľovaná príroda, Maľovaná abeceda a i.). Zaujímavá je najmä jeho spolupráca s Lasicom a Satinským, ktorá sa začala v osemdesiatych rokoch. Pre Štúdio S vytvoril vizuálnu identitu (logo, bulletiny, divadelné plagáty) a spolupracoval s divadlom i naďalej. Patrí do slovenského umenia nielen svojím dielom, ale aj svojou kamarátskou povahou a vitalitou. Jeho humor, jemná irónia, kontakty na českú kultúru, mali svoj význam v čase totality. Aj vďaka tomu je na Slovensku stále doma.
