Najkrajšia vec na svete je umenie, hovoril Ľubo Zelina

Žil pre umenie. Maľoval každý deň. A maľovať chcel až do konca. Také bolo želanie maliara Ľuba Zelinu. Umrel náhle, vo štvrtok 18. februára, po krátkej a ťažkej chorobe. V apríli by mal 73 rokov.

24.02.2016 05:15
Ľubo Zelina Foto:
Výtvarník Ľubo Zelina.
debata

„Musím obraz hmatateľne cítiť. Vtedy sa tvorca a dielo prepojí. Kontakt je najbližší, najsilnejší, bezprostredný. Vnímam ho intenzívnejšie,“ vysvetľoval iba pred mesiacom čitateľkám a čitateľom Pravdy, prečo často odkladá štetce a obrazy dotvára spontánne priamo rukami. Rozhovor mal titul Maliar bez štetca (PRAVDA, 9. januára 2016) a do redakcie naň prišlo veľa pozitívnych ohlasov. Bol to zároveň Zelinov posledný rozhovor pre médiá. Hovoril v ňom o úcte k učiteľom a k práci, spomínal na profesorov Vincenta Hložníka a Petra Matejku, na to, aké tajomstvá ho čakali v ateliéri Francisa Bacona a vysvetľoval tiež, prečo v poslednom čase maľuje iba čiernou a bielou, hoci jeho typické obrazy sú plné žiarivých farieb.

Ľubo Zelina sa so svojimi obrazmi snažil maximálne stotožniť. Azda do nich aj preniknúť, stať sa ich súčasťou. Maľoval každý deň. Neúnavne, disciplinovane. Hovoril, že najlepšie sa cíti v montérkach. A nielen v ateliéri. V srdciach mnohých preto navždy ostane oblečený v modrom overale posiatom fľakmi a šmuhami žiarivých farieb. Výtvarná teoretička Mária Horváthová maliara dokonca pre jeho pracovitosť nazvala „robotníkom umenia“. Zelina sa označeniu nebránil. Naopak, žartoval: „Keď skončíte robotu a vidíte kusy farby aj na sebe, na montérkach či na rukách, zdá sa vám, azda je to zavše i klam, že ste vykonali kus roboty.“

Ľubo Zelina: Françoise Saganová. Máte rada...
Ľubo Zelina: Univerzum. Olej.
+3Ľubo Zelina: Malý krúžok. Olej.

Ľubo Zelina patril medzi najvýraznejších predstaviteľov tzv. Matejkovej školy. Ateliér monumentálnej maľby u legendárneho profesora absolvoval koncom šesťdesiatych rokov. Na slovenskú výtvarnú scénu vstúpil rázne. Jeho eruptívny temperament sa preniesol aj do tvorby. Zavše rukami šermoval, kde sa dalo.

„Vyhovuje mi väčší pohyb, rozmach, veľkorysosť, spontánnosť. Pokúšam sa vyjadriť energiu maximálne, ako sa dá. Hoci aj s rizikom, že forma nemusí byť pekná a páčivá,“ vysvetľoval nedávno pre Pravdu. Aj preto mu bol štetec kde-tu na prekážku, bariérou medzi maliarom a obrazom: „Štetec zvádza. K zdrobneninám, malichernosti, ničote. Česi na to majú trefné slovo: titěrnost.“

Typický Zelinov obraz je eruptívny, dramatický a dynamický. Srší energiou, akoby mal už-už vybuchnúť. Hmýri sa to v ňom, krúti, vlní, hýbe… Veľkorysé kompozície žiaria jasnými farbami. Zelina bol tiež výborným kresliarom. Logom jeho tvorby sa stal kruh. „Je to najmagickejší tvar. Jeho neprerušená línia je ako nekonečný cyklus tvorenia a zániku. Kruh preto považujem za symbol dokonalosti, pôvodu života a jeho opätovnej obnovy,“ objasňoval. Akademický maliar Ľubo Zelina bol nesmierne sčítaný. Zaujímal sa o aktuálne dianie, históriu i prírodné vedy, biológiu, optiku, astronómiu, kozmológiu… Diskusie s ním boli podnetné a inšpirujúce. Zelina v nich býval priamy, svoje názory na tvorbu, dobu i život vyjadroval jasne a presvedčivo.

Narodil sa v Tajove, žil a tvoril v Bratislave, ale pravidelne aj v Benátkach a Paríži. Namaľoval stovky obrazov. Okrem Slovenska vystavoval vo vyše troch desiatkach štátov. Za svoju tvorbu i organizátorské schopnosti získal množstvo ocenení. V roku 2014 mu Fond výtvarných umení udelil cenu za rozsiahle celoživotné dielo v oblasti monumentálnej i komornej maľby a tiež za dlhoročnú spoluprácu s fondom. V roku 2013 získal cenu Spolku výtvarníkov Slovenska za výnimočný prínos v oblasti umeleckej tvorby a podporu spolkových aktivít.

Maliar Ľubo Zelina pri svojich obrazoch v... Foto: Pravda, JAKUB PROKEŠ
Ľubo Zelina Maliar Ľubo Zelina pri svojich obrazoch v priestoroch vydavateľstva a tlačiarne FO ART v Bratislave.

Spolu s manželkou Zuzanou Hložníkovou sa výrazne zaslúžili o vznik stálej expozície maliara, grafika, ilustrátora, sochára a pedagóga Vincenta Hložníka v Považskej galérii umenia v Žiline. Takmer 1 000 diel jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia darovala po Hložníkovej smrti jeho manželka Viera.

„Najkrajšia vec na svete je umenie,“ povedal počas fotografovania k rozhovoru pre Pravdu. „Je to číra radosť. Dokonca dupľovaná. Najprv ju prežíva tvorca, maliar pri zrode obrazu. Potom ľudia, ktorí sa na dielo radi pozerajú. Čo si priať viac?“

Zelinov kruh sa uzavrel. Rozlúčka s maliarom Ľubom Zelinom bude vo štvrtok 25. februára o 12.00 na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #výtvarník #Ľubo Zelina