Trvá do 15. mája. Názov výstavy síce vyjadruje pasívny stav, ale evokuje zakliatu energiu – bohatierov, ktorí sú niekde v sitnianskom brale, ale sú pripravení kedykoľvek vyštartovať a narobiť melu. Pomôcť národu v najhoršom. Kellenbergerove obrazy si síce žiadajú modernejší výklad, ale hodí sa k nim aj ten bájny, lebo on sám rád maľuje mýty. Mnohé postavy na jeho obrazoch sú naozaj heroické, vyžarujú smelosť, silu, schopnosť viesť iných. Majú zvláštny pôvab, ktorý je vlastný práve hrdinom – zdobí ich aura výnimočnosti a odvážna farebnosť. A majú ľahký spánok. Hneď sú hore! Spýtali sme sa autora, podľa čoho výstavu pomenoval. Prečo ten motív spánku? Hádam to predsa len nemá znamenať nečinnosť a smútok?
Foto: Ilustrácie: Martin Kellenberger
„Výstava sa volá podľa môjho starého obrazu z roku 1988 Hrdinovia iba spia,“ hovorí Martin Kellenberger. „Tento obraz však v katalógu k výstave ani nie je. Je naozaj smutný – dole pod horizontom ležia starodávni bojovníci, zem ich čiastočne zakrýva. Je po boji, ticho a na oblohe sa ukazuje súhvezdie v tvare havrana. Ešte všetko bolí, bitka nie je vyhratá, je veľa obetí, ale nebezpečenstvo stále trvá. To je opis toho obrazu, ktorý vyvoláva naozaj pocit smútku a nostalgie, ale – nech sa návštevníci neobávajú, bude tam aj mnoho veselých, optimistických obrazov. Farebné krajiny, Austrália plná slnka, koníky v tvare krajiny, krídlatí pegasovci aj milenci. A pre život nevyhnutné desatoro! A tiež skúška orientácie pre námesačných – to je naozaj veselý obrázok.“
Čiže – záber výstavy je široký a zdá sa, že naozaj platí: Kým hrdinovia spia, život ide ďalej, a to vo veľmi pestrých podobách. Kurátorkou výstavy je Mária Horváthová, ktorá o expozícii a aj jej názve povedala: „Poetický a tajomný názov evokuje spätosť s antickými mýtmi, dávnymi kultúrami, ale i s fantáziou a odvahou, ktorá preklenie čas i vzdialenosti a odhalí nové nepoznané krajiny a vzrušujúce príbehy. Aj takto by sme mohli definovať široký oblúk tém, ktoré sú stredobodom tvorivého zaujatia maliara, grafika a ilustrátora Martina Kellenbergera. I keď ťažisko jeho tvorby – najmä v predchádzajúcom období – spočívalo predovšetkým v ilustrácii, s rovnakou vášňou a zanietením sa venuje grafike, ale najmä voľnej maľbe. Práve v tejto oblasti využíva možnosť slobodného výberu a tvorivú fantáziu na interpretáciu svojich zážitkov, snov a predstáv. Bohaté žriedla inšpirácie obrazov Martina Kellenbergera siahajú od antiky cez stredovek až k ideálom dneška, od historických a literárnych tém až k filozofickým úvahám. Zlákala ho aj exotika prírodných národov a nezvyčajný pôvab nedotknutej krajiny, všíma si však i dôsledky civilizácie a panorámy moderných miest. Samozrejme, nevyhýba sa ani ľudským citom… Jeho obrazy, plné pohybu a chvenia, osobitou rečou línií, tvarov, ale najmä farieb, rozprávajú príbehy: epickosť je jednou zo základných devíz jeho talentu. Rozvíja sa ako Ariadnina niť a vedie autora spletitým labyrintom ľudských osudov.“
Ešte treba dodať, že Kellenberger rád cituje v tvorbe znaky, slová, prvky antických architektúr, nákresy astronomických zoskupení, rôzne zdanlivo cudzorodé detaily, ktoré jeho obrazy dynamizujú a dávajú im nové obsahy a odkazy. Je príjemné si ich lúštiť. Martin Kellenberger sa narodil 11. októbra 1957 v Bratislave, študoval na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Trnave (prof. Ľ. Hološka a doc. A. Vika v rokoch 1976 – 1980). Žije a pracuje v Bratislave.
