Oranžová, purpurová či modrá – samy osebe len jednotlivé zložky farebného spektra. Ale stačí ich vsadiť do telekomunikačného prostredia a ľahko v nich identifikujeme jednotlivých mobilných operátorov. Rozpoznateľná vizuálna identita je dôležitou súčasťou nielen reklám.
Každá firma či organizácia využíva vizuálnu komunikáciu na to, aby svoje produkty či služby odlíšila od konkurencie, prípadne zaujala pútavým dizajnom. Ale čo si pod týmto pojmom predstaviť konkrétne? "Väčšinou je to nejaký systém, ideový, ale aj na základe grafických prvkov, ktorý je možné aplikovať na celú širokú škálu výstupov – od letáčikov, vizitiek, plagátov, až po informačný systém či darčekové predmety,“ spresňuje grafická dizajnérka Pavlína Morháčová.
Foto: archív Pavlíny Morháčovej
Absolventka Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave už dala novú tvár mnohým kultúrnym centrám, podujatiam či projektom. I keď sa natrvalo upísala Slovenskej národnej galérii, v slobodnom povolaní sa popritom venuje všetkému, čo ju napĺňa. Jej dizajnérsky rukopis poznačil napríklad hudobné ceny Radio_Head Awards, vydavateľstvo reportážnej literatúry Absynt, kultúrny priestor KC Dunaj, literárnu cenu Anasoft litera, ale aj jednotlivé publikácie výtvarníkov Illah van Oijen, Erika Šilleho, Ilony Némethovej a iných.
Dôvera – základ dobrej komunikácie
Aby vizuálna komunikácia fungovala, musí podľa jej slov fungovať aj komunikácia medzi klientom a grafickým dizajnérom. "Z môjho hľadiska sa mi zdá byť kľúčová istá dôvera na oboch stranách. Mám skúsenosť, že ak si s klientom nesadneme po ľudskej stránke, tak ani výsledok nebýva najlepší. Vo väčšom biznise a reklame je to, samozrejme, inak. Celá komunikácia je profesionálna. Mňa však celkom napĺňa skôr úloha typu ,detský lekár‘.“
To, že jej "veľký biznis“ nevyhovuje, si už stihla overiť aj v praxi. "V reklamnej agentúre som si to na pol roka vyskúšala a myslím, že aj im, aj mne bolo jasné, že to nie je dobrý nápad. Mám rada omnoho menšiu mierku a to, že mám celý projekt vo vlastných rukách. Môžem sa rozprávať priamo s klientom a pracovať na projektoch, ktoré majú podľa mňa zmysel. V predávaní piva či mobilných paušálov ho až tak nevidím, vtedy mi to všetko vypne a nič nevymyslím, ani keby som chcela,“ opisuje svoju skúsenosť mladá dizajnérka, ktorá veľkú slobodu cíti práve pri práci pre SNG či vydavateľstvo Absynt. "Je to skôr o ľuďoch, s ktorými tam spolupracujem. Že si dôverujeme a že je to zábava.“
Pri tvorbe dizajnu šitého na mieru je pre Morháčovú na prvom mieste obsah či profil projektu. Ten udá smer a odpovie na veľa otázok o tom, ako to má fungovať. Aj po konzultáciách s klientom má rada isté mantinely, ktoré pomôžu celú vec uchopiť. Samotná forma je už na dizajnérovi. Istý vplyv majú, prirodzene, aj súčasné trendy. "Sme v otvorenom svete, kde máme prístup k všetkým trendom za pár minút a, samozrejme, odzrkadľuje sa to i na našich prácach, u niekoho viac extrémne, u niekoho jemne, ale mám pocit, že sa tomu nevyhneme. Pre mňa je dôležité, aby výstupy fungovali, boli čitateľné a aby sprostredkúvali danú informáciu čo najprístupnejšie,“ vysvetľuje.
Práca, ktorá sa hodnotí len ťažko
V SNG "Pavka“, ako Pavlínu familiárne volajú známi, cibrí vizuálnu komunikáciu spolu s kolegom Branislavom Matisom. Snažia sa ísť cestou otvorenosti a neformálnosti, čím sa môžu viac priblížiť (nielen) návštevníkom galérie. Takýmto spôsobom vznikla napríklad aj igelitová taška s nápisom Idem zo SNG alebo kampaň na bezplatný vstup, v rámci ktorej lákali do galérie vtipné nápisy ako: Cenovo výhodné rande či Unavte svoje deti. Výstavy v SNG sú zadarmo.
Je rada, ak jej snaha prispieva k lepším výsledkom: "Teší ma pocit, ak môže napríklad práca pre SNG pomôcť v tom, že sa na výstavy príde pozrieť aspoň o trochu viac ľudí alebo sa nejaká výborná knižka dostane k viacerým čitateľom. Občas mi niekto povie, že sa mu niečo páči, ale myslím si, že v tejto nekomerčnej sfére to je ťažko merateľná vec.“
Ťažko merateľný je v mnohých prípadoch aj čas vypracovania. "Ak ide len, povedzme, o logo, vizitky a vývesný štít obchodu (alebo niečo drobnejšie), môže to trvať pár týždňov alebo mesiacov. Ak ide o identitu veľkej inštitúcie, ako je SNG, ten proces, ak pracujete aj na samotných výstupoch, môže byť aj nekonečný,“ hovorí dizajnérka. Logám, ale aj „oznamkám“ sa venuje pomerne nerada, pretože to všetko len zdržuje a ani výsledok nebýva najlepší.
Ázijské bistro je ázijské bistro
Obrazový spôsob podania nejakej informácie zvykne podliehať všeobecným estetickým kategóriám. Záleží aj na trendoch či vnímaní jednotlivca, čo sa v konečnom dôsledku považuje za "pekné“. Podľa výtvarníčky však treba prihliadať aj na autenticitu: "Veľmi mi prekáža, keď sa do bežných vecí, ako je kupovanie potravín a sedenie v krčme, nasilu tlačí nejaký vykalkulovaný koncept, ktorý sa im snaží dať auru niečoho špeciálneho. Mám rada, keď sú jedlá v ázijskom bistre nafotené mobilom a podložené západom slnka, je to to, čo to je.“
Na druhej strane je podľa nej u nás stále veľmi veľa nedoriešených vecí, ktoré si zaslúžia čas, pozornosť a dôstojnú prezentáciu. Ako príklad uvádza komunikáciu Dopravného podniku Bratislavy. "Nejde len o to, ako vyzerá, ale najmä o to, ako funguje. Napríklad pri aktuálnom nákrese spojenia autobusovej a vlakovej stanice vám zatiaľ zostáva pýtať sa na cestu okoloidúcich.“
Aj keď sa meno Pavlíny Morháčovej zatiaľ nespája s grafickou stránkou dopravnej infraštruktúry, v Bratislave má na svedomí celkom iné prepojenia, v rámci ktorých je orientácia oveľa jednoduchšia. Ako diplomovú prácu vytvorila projekt M_P_BA, ktorý mapuje netradičné, ba priam kultové miesta slovenskej metropoly. Tento alternatívny turistický sprievodca funguje ako papierová mapa, ale aj ako interaktívna webová stránka, kde sa môže o nové zaujímavé miesta podeliť každý. Na mapu nadviazali aj vlastivedné vychádzky, kde sa s nie často prístupnými miestami môže verejnosť zoznámiť prostredníctvom odborného výkladu Ivora Švihrana. Papierová verzia čaká v súčasnosti na svoju aktualizáciu.
Hoci je v Bratislave množstvo miest, na ktoré treba zaostriť, je to práve vizuálny smog, ktorý často vo výhľade bráni. "Problém reklám je v ich enormnom množstve. Zakryli mestá, výklady, pohľady do krajiny, niekedy dokonca blokujú chodníky a výhľady do dopravnej situácie,“ upozorňuje. V hustote reklamných plôch vidí oveľa väčší problém ako napríklad v ich grafickom spracovaní. Myslím si, že ich vizuálna úroveň je už štandardne omnoho vyššia ako pred pár rokmi, teda aspoň čo sa týka Bratislavy.“
