Anton Cepka, ktorého jedno z najvýznamnejších európskych múzeí predstavilo vlani rozsiahlou retrospektívou, bol vôbec prvým reprezentantom strednej a východnej Európy. Zaradili ho tak k šperkárskym velikánom ako Gianpaolo Babetto či Otto Künzli. Výstava Kinetický šperk v Slovenskej národnej galérii je jej voľným pokračovaním.
„Okrem reprezentatívneho výberu Cepkových šperkov predstavuje slovenská verzia aj jeho sochársku a dizajnérsku časť tvorby spolu s kresbou, ktorá je podstatnou zložkou jeho autorského profilu,“ povedala kurátorka Viera Kleinová. Expozícia približuje umelca nielen ako zakladateľa slovenského a českého šperku, ale aj osobitého tvorcu konštruktívno-kinetických objektov a prostredníctvom šesťdesiatky kresieb „nazerá“ do jeho ateliéru a odkrýva cesty hľadania výsledného tvaru.
V Mníchove zažiarili šperky Antona Cepku hneď po absolvovaní Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe. Diplomová práca mu v roku 1964 vyniesla prestížnu Bavorskú štátnu cenu a Zlatú medailu na mníchovskom veľtrhu umeleckých remesiel. O dva roky neskôr bola jeho tvorba súčasťou československej prezentácie na svetovej výstave v Montreale, kde získal čestné uznanie. Zaujal futuristickou hravosťou a emotívnou silou svojich prác, ktoré boli plné prekvapení, poézie a sily.
So šperkárskou elitou nadviazal aj osobné kontakty. Na medzinárodnom sympóziu strieborného šperku v Jablonci nad Nisou pracoval v roku 1968 po boku Bruna Mantinazziho či Hermanna Jürgena. „Väčšinou bol sklonený nad svojou prácou alebo stál pri mohutnej vŕtačke a najtenšími vrtákmi vŕtal malinké dierky do strieborného plechu,“ spomínal Jürgen na prvé stretnutie s Cepkom.
„Kybernetické počítače, radary, antény, televízne obrazovky, nadzvukové lietadlá, celá kozmická technika nemalou mierou vplýva na človeka. Sme s ňou v každodennom styku. Musíme ju prijať takú, aké je – presnú a chladnú,“ vysvetľoval začiatkom 70. rokov, kde nachádza zdroje inšpirácie. Dodnes sa tieto témy prelínajú jeho tvorbou a pôsobia aktuálne. Šperky a objekty vyvolávajú predstavu lietajúcich strojov budúcnosti, technologických čipiek či pozoruhodných geometrizovaných tvorov. Fascinovala ho geometria a pohyb.
Cepka od počiatku pracoval s plochou, štruktúrou a pohybom. Experimentoval s vrásnením, deformovaním a vrstvením strieborného plechu alebo s perforovaním jeho hladkeého povrchu. „Tavenie striebra mu ponúkalo vynikajúce formálne možnosti. Varením nad plameňom získaval rozmanité farebné tóny a živelné štruktúry. Objavil nevšedný jazyk dier ako výrazový prostriedok. Keď sa na jeho šperky pozorne zahľadíte, objavíte v nich aj obyčajné drobné kamienky, ktoré našiel na dvore,“ spomenula kurátorka Petra Hölscher.
Výstava Anton Cepka Kinetický šperk, ponúkajúca nekaždodenný pohľad na široké spektrum umelcovej tvorby, bude v Slovenskej národnej galérii do 5. júna. Patrí k tým, ktoré si netreba nechať ujsť.
