Britská architektka sa napriek tomu v silnej mužskej konkurencii výrazne presadila. Ako prvá žena získala v roku 1993 prestížnu Pritzkerovu cenu a zároveň ako najmladšia zo všetkých jej nositeľov. Získala aj cenu Women at the Top's. Financial Times ju udeľuje ženám, čo sa významne presadili v profesii, v ktorej dominujú muži.
„Náhla smrť Zahy Hadid znamená veľkú stratu pre svetovú architektúru,“ reagoval britský architekt Richard Rogers, autor parížskeho Centra Georgea Pompidoua v Paríži, na správu, že Zaha Hadid vo štvrtok zomrela. V nemocnici v Miami sa liečila na bronchitídu, podľahla infarktu. Mala šesťdesiatpäť rokov.
„Bola geniálna. Úžasne nápaditá. Vniesla do architektúry nové prvky. Jej diela boli nesmierne vydizajnované, skoro sochárske,“ povedal architekt Štefan Šlachta. Bol predsedom poroty, ktorá posudzovala návrhy v medzinárodnej súťaži na bratislavský polyfunkčný komplex Čulenova.
Foto: Reuters, TOBY MELVILLE
„Všetkých predbehla o tri konské dĺžky. Mala najlepšie riešenie verejných priestorov, najlepšiu svetlotechniku aj všetko ostatné. Ako prvá dáma architektúry si mohla dovoliť spolupracovať s absolútne špičkovými partnermi. Napríklad statiku jej robila najlepšia nemecká kancelária v Stuttgarte,“ pokračoval Šlachta. Pridal aj perličku. „Keď sme posudzovali iný návrh, konštatovali sme: je to veľmi fajn, len keby tie dve veže o niečo posunul. Potom prišiel návrh Zahy Hadid a mala ich presne na mieste, o ktorom sme hovorili,“ dodal.
Vizionárka z Bagdadu
O profesii architekta snívala odmalička. „Mala som šesť či sedem rokov, keď k nám prišiel otcov dobrý známy architekt s návrhmi a maketami domu pre moju tetu. Pamätám sa, že keď som ich videla rozložené v našej obývačke, ostala som absolútne očarená,“ priznala v rozhovore pre designboom.
Rodáčka z Bagdadu (narodila sa 30. októbra 1950) vyrastala v liberálnej rodine ekonóma a podnikateľa. Najskôr študovala matematiku na Americkej univerzite v Bejrúte, potom architektúru v Londýne. V roku 1980 si v meste na Temži založila vlastný ateliér. Bol ziskový, aj keď na realizáciu svojho prvého projektu čakala štrnásť rokov.
„Robím veci, ktoré sa vymykajú normálu,“ vysvetľovala. V rôznych súťažiach jej návrhy víťazili a získavali aj finančné ceny. Ako priveľmi provokatívne a vizionárske sa však jednoducho nestavali. Prvá stavba podľa jej návrhu vyrástla v roku 1993, išlo o požiarnu zbrojnicu pre nábytkársku firmu Vitra v nemeckom Weil am Rhein. Potom už išla od jednej zákazky k ďalšej, jej cestu od úspechu k úspechu dláždili medzinárodné ocenenia.
Postavila elegantný skokanský mostík v Bergiseli neďaleko Innsbrucku, dopravný terminál v Štrasburgu, vedecké centrum Phaeno vo Wolfsburgu, budovu ústredia BMW v Lipsku… Prelom v jej tvorbe nastal v roku 2003, keď podľa jej návrhu vyrástlo Rosenthalovo stredisko súčasného umenia v Cincinnati. „Je to najvýznamnejšia budova postavená v Spojených štátoch od čias studenej vojny,“ písali v New York Times.
K ďalším jej originálnym stavbám patrí lanovka v Innsbrucku, výstavný areál v Zaragoze, rímske Múzeum MAXXI, opera v čínskom meste Kuang-čou, egyptský pavilón na svetovej výstave Expo v Šanghaji či olympijský plavecký bazén v Londýne.
Originálna a všestranná
Hoci sa vždy vyhýbala pravým uhlom, spočiatku mali jej návrhy ostré hrany. Postupne však prešla k plynulým líniám, dynamickým tvarom a nečakaným formám, ktoré spájala s najmodernejšími technológiami. Jej tvorbu dokonca charakterizovali slovami „zamrznutá tekutosť“.
Tvorivý záber Zahy Hadid bol nesmierne široký. Preslávila sa aj ako maliarka, jej diela vystavujú svetové galérie. Venovala sa interiéru, nábytku, dizajnu áut či scénografii, dokonca aj celkom „obyčajným“ predmetom. „Dizajn kabelky, nábytku alebo príboru je výzvou, baví ma to. Chcem svojimi dielami zasiahnuť každého, nielen intelektuálnu a kultúrnu elitu,“ pripomínala. Vyučovala na mnohých prestížnych školách.
Jej originalitu rešpektovali aj tvorcovia módy. Za „Coco Chanel 21. storočia“ ju označil Karl Lagerfeld. „Som presvedčená, že by sme mali ľuďom vnášať do ich životov trochu vzrušenia, prinášať niečo nečakané,“ vravievala Zaha Hadid. Prvá dáma súčasnej architektúry svoje tvorivé krédo napĺňala absolútne.
