Karol Kállay neúnavne hľadal krásu. Dovidel za roh všednosti, aby z nej fotoaparátom zotrel prach. Jeho tvorbu sumarizuje viac ako 40 fotografických kníh, s fotoaparátom zmapoval všetky kontinenty a vystavoval po celom svete.
Vyštudoval ekonomiku a právo, ovládal niekoľko jazykov, čo mu otvorilo cestu do sveta. Núkala sa mu kariéra veľvyslanca, ale on uprednostnil to, čo ho napĺňalo najviac – fotografovanie. Vášeň zaznamenávať svet v sebe živil už počas štúdia. V 40. rokoch ho do tajov tohto umenia zasvätil trenčiansky lekárnik a fotograf "ujo Halaša”, ako ho sám nazýval. Netrvalo dlho a mladý nadšenec zaznamenal svoj prvý úspech. Z celoštátnej výstavy fotografií v Bratislave si odniesol Zlatú medailu a jeho talent si všimli aj za hranicami. Víťazné diela vtedy zverejnil švajčiarsky magazín Camera.
V prvej polovici 50. rokov začal s povestným fotoaparátom Rolleiflex cestovať po svete. Prešiel ho takmer celý od ZSSR až po exotické Japonsko. Jeho fotografické "všehochute” nielen z ciest zachytávajú živé zlomky času, tváre, krajinu, akty i módu. Kállaya fascinovali tiché, pomalé situácie i dynamika stotiny. Zakorenený život konzervoval často v kontrastnom čiernobielom obraze a svoje fotky si vždy vyvolával sám.
Pôsobil aj ako reportážny fotograf, bol členom nemeckej spoločnosti Bielderberg a „obrazové správy“ doniesol z Afriky, Indonézie aj Thajska. Mnohým sa do pamäti vryli jeho obrazy starej Bratislavy, jej uličky, letné dni na nábreží Dunaja či kultový obraz rehoľných sestier otočených chrbtom hľadiacich na mesto. Hlavné mesto zachytené Kállayovým neopakovateľným pohľadom zhŕňa fotokniha Bratislava moja. Lásku k Prahe zas demonštroval v publikácii Franz Kafka a Praha.
Inšpirovaný bezprostrednosťou a živým vetrom dokázal prichytiť ľudí bez „maskovacích manévrov“. Na Kállayových fotografiách sú čistí, odhalení, dokonca i módnu fotografiu zbavil umelých póz. Svoje fotografie nikdy "nevysvetľoval”, popisný text v galérii mu pripadal smiešny a zbytočný. Hovorieval, že za fotografa má vypovedať jeho práca, nie slová. Kállay sa snažil zachytiť to, čo nikto iný, byť na miestach, kde druhí nedorazili, a keď hľadal námet pre fotografiu a stláčal spúšť, pripomenul si radu fotografa Karola Hájka: "Snaž sa pozerať inak, ako všetci ostatní.”
