„Keby som bol dobrý fúkač skla, asi by som sa tým živil,“ s úsmevom hovorí Patrik Illo. Vizuálny umelec a sklársky dizajnér, ktorý sa nikdy nepovažoval za sklára. Sklo je pre neho materiál ako ktorýkoľvek iný. Ale dokáže ho uživiť. Odmieta totiž romantickú predstavu, že umelec vytvára diela, ktorým nikto nerozumie, pretože je úplne iný.
„V súčasnosti je mojou hlavnou profesionálnou aktivitou práca pre skláreň Rona v Lednických Rovniach, kde dlhší čas pôsobím na pozícii externého šéfdizajnéra,“ upresňuje výtvarník. Netají, že rád experimentuje. Z jeho nápojových setov, váz či misiek vyžaruje nápaditosť, hravosť a dokonca aj humor. Za rovnako dôležité však považuje aj svoje pedagogické pôsobenie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vedie ateliér Sklo.
Hľadám kontinuitu
„Podľa môjho názoru je súčasnosť predizajnovaná,“ konštatuje. Pripomína, že životnosť veľkého počtu produktov je časovo obmedzená a trh pýta stále nové a nové riešenia. „Akoby sme nehľadali istoty a nespoliehali sa na overené hodnoty. Vyžadujeme zábavu, inakosť, rýchlosť, kreativitu… Myslím si však, že kreativita sa preceňuje,“ pripomína.
Umelecké štýly, slohy, hnutia a smery sa vždy menili. A v súčanosti sa mení vizualita čoraz rýchlejšie. Funkcia úžitkových predmetov však ostáva viac-menej nezmenená. Pohár z minulosti, z ktorého sa dá napiť, bude funkčný aj dnes. Estetické kritériá však už spĺňať nebude. Úlohou dizajnéra je práve hľadanie „nového“.
„Nesnažím sa len o nové a nové riešenia. Čoraz viac sa snažím hľadať kontinuitu v tom, čo robím,“ pokračuje Patrik Illo. Okrem hľadania nového si overuje a potvrdzuje už vymyslené. Bez toho by podľa neho neexistovali slohy a štýly. Najviac ho baví skicovať a kresliť, aj keď má na to vzhľadom na svoje aktivity čoraz menej času a energie. Svoje kresby však považuje len za zápisky. „Hľadám, skúšam a takto sa zbavujem nezmyslov – deväťdesiat percent z toho, čo nakreslím, je nepoužiteľné, ale musí z hlavy von,“ hovorí.
Počítač používa až pri samotnom procese navrhovania. Vyjasňuje si tak konkrétne tvary, proporcie, veľkosti. „Často pracujem súbežne na viacerých projektoch. Samozrejme, popri tom mi napadajú ďalšie riešenia. A keď sa ,rozbehnem', mám skôr problém skončiť, ako s nedostatkom nápadov,“ opisuje východiskovú etapu tvorby. Zastaví ho až termín, keď musí projekt odovzdať.
Foto: archív Rona
Rozdiel medzi strojovou a ručnou výrobou mizne
Poslaním dizajnéra je vymyslieť produkt, ktorý by sa mohol sériovo vyrábať. A to je pomerne zložitý proces, pretože je len jedným, aj keď postatným kolieskom v stroji. „Úlohou celého mechanizmu je vymyslieť, vyrobiť a predať kvalitný produkt. Sem patria aj technológovia, marketingoví pracovníci, obchodníci a, samozrejme, výroba,“ opisuje. Navyše, dizajnér by mal poznať aj historický vývoj navrhovaných produktov, vychádzať zo znalostí technológie konkrétnej firmy a orientovať sa v aktuálnych trendoch.
V sklárňach nikdy nechýba pri výrobe prototypov – aby sa sklári čo najviac priblížili k jeho predstave. Problém dizajnér – sklár vzniká podľa neho najčastejšie z nedostatku komunikácie.
„Osobne sa ho snažím eliminovať a skôr, ako pristúpime k výrobe prototypov, si prejdem návrhy s technológom, prípadne aj so samotným sklárskym majstrom. Na jednej strane musím rešpektovať technológiu fabriky, na druhej mám prirodzenú ambíciu otvárať svojimi návrhmi nové technologické možnosti. Lebo aj to je jedna z úloh dizajnéra,“ vysvetľuje.
Dobrý produkt považuje za symbiózu viacerých aspektov. Predovšetkým dizajnu a ceny, ale aj obalu, reklamy… Dôležité je tiež, aby sa predával na správnom mieste. „Drahú ručnú výrobu nebudete predávať v supermarketoch a strojovú výrobu v dizajnérskych galériách. Aj keď rozdiel medzi ručnou a strojovou výrobou v kvalite postupne mizne,“ pokračuje.
Na vlastnej koži sa presvedčil, že strojová výroba skla je v posledných rokoch efektívnejšia, lacnejšia a kvalitatívne porovnateľná s ručnou. Rozdiel je vo vstupných nákladoch, ktoré sú pri ručnej výrobe neporovnateľne vyššie. „Strojová výroba musí vyprodukovať niekoľkonásobne viac výrobkov a tomu zodpovedá aj ich vzhľad. Musí byť konzervatívnejší a tvarovo čitateľnejší, aby oslovil väčšie množstvo klientov. Pre dizajnéra je v tejto oblasti veľmi ťažké sa pohybovať, lebo častokrát ide naozaj len o milimetre,“ hovorí. Aj vďaka jeho práci prinášajú sklárne v Lednických Rovniach na svetové trhy produkty dizajnovo inovatívne aj komerčne úspešné. Priznáva, že na medzinárodných prezentáciách jeho tvorba najviac oslovuje Japoncov a Fínov.
Foto: archív Rona
Dizajnér či umelec
„Výtvarníci ma brali ako dizajnéra a dizajnéri ako umelca,“ smeje sa finalista Ceny Oskára Čepana, laureát nemeckej ceny Form a ďalších slovenských i zahraničných ocenení za dizajn. Svoje práce predstavil na viac ako štyridsiatke samostatných a stovke kolektívnych výstav doma i vo svete. Momentálne vystavuje jeho „malú retrospektívu“ Umelecká galéria Moser v Prahe, ktorá predstavuje široké spektrum Illovej tvorby – od nápojových setov cez funkčné dekorácie až po umelecké objekty. Jeho diela sú nielen v zbierkach slovenských a českých galérií i múzeí, ale aj v Nemecku, Fínsku, Rusku či Lotyšsku.
„Dosť rozlišujem, čo kedy robím. Keď pracujem na voľných objektoch, som umelec, keď navrhujem dizajn, som dizajnér,“ vysvetľuje. Víkend strávil v Poľsku na veľtrhu Art Fair Warszava 2016. Pozvala ho tam krakovská a vroclavská galeristka Anita Bialic, ktorá sa u severných susedov zaoberá prezentáciou a predajom umeleckého skla. Vystavoval nielen svoje práce, ale aj spoločné projekty s Alexandrou Stencel – mladou poľskou dizajnérkou, ktorá už niekoľko rokov spolupracuje so sklárňami v Lednických Rovniach.
Voľná tvorba Patrika Illa, to nie sú len nevšedné inštalácie. Ale hoci aj na americkú prohibíciu odkazujúci Capone set, svet filmu pripomínajúca váza Katastrofa/Terminátor či sada misiek Jar, leto, jeseň, zima pre Kim Ki-duka, pri ktorej ho inšpiroval brilantný film slávneho juhokórejského režiséra.
„Pri týchto konkrétnych projektoch som nemal ambíciu dostať ich do výroby. Od začiatku som o nich uvažoval ako o limitovanej art-dizajnovej sérii. Z môjho pohľadu nikdy nespĺňali parametre sériovej výroby – až na to, že vychádzajú z estetiky sériovo vyrábaných produktov. Ak by som ich napriek tomu chcel ,natlačiť'do sériovej produkcie, bolo by to skôr o mojom egu ako o nadhľade a profesionálnom prístupe,“ dodáva Patrik Illo.
