Havrilla tvorí s použitím média kresby, maľby, sochy a objektu, papierového reliéfu, eventu, analógového filmu, digitálnej grafiky aj digitálnej animácie buď v 2D, alebo v 3D forme a svoje diela pod názvom Komiksy, sochy, papiere predstavuje v bratislavskej Galérii¤19 do 1. mája.
Mediálnu rôznorodosť autor vyvažuje dvoma zjednocujúcimi prvkami. Tým prvým je inklinácia k figuratívnosti a druhým je uplatňovanie obrazovej a textovej formy rozprávania. Bytostným znakom autorovej tvorby je vytváranie príbehov prostredníctvom figúr a s nimi spojených krátkych textových komentárov.
Foto: MILOŠ ŠTOFKO
Jeho figúry majú špecifickú havrillovskú podobu. Zväčša pripomínajú sci-fi ufonautov, odkazujúcich svojou podobou k organickým formám sôch Hansa Arpa, Henryho Moora či Constantina Brâncuşiho (téma UFO je na Slovensku úzko spojená od 70. rokov 20. storočia aj s konceptom a akciami generačného spolupútnika Havrillu Júliusa Kollera).
Okrem spomínaných svetových umelcov, ku ktorých vplyvu sa Havrilla hlási, sú dôležitými štýlotvornými prvkami jeho diel aj jazyky impresionizmu, neoimpresionizmu, fauvizmu, kubizmu, neoplasticizmu a konštruktivizmu. To sú umelecké štýly, v ktorých hrá dôležitú úlohu špecifická podoba štrukturálne členeného celku na časti (škvrny, body, kubusy, siete rôznych mriežok atď.). Jeho obrazové celky prostredníctvom týchto meniacich sa štrukturálnych foriem nadobúdajú rôznorodé formálne a významové metamorfózy. Virtuálne reality sa tak v autorových prácach stávajú realitami s rôznymi podobami fiktívnych svetov.
Foto: MILOŠ ŠTOFKO
Okrem rôznych statických tvarov je ďalším dôležitým prvkom Havrillových diel pohyb a s ním spojený čas. Pohyb a čas sú v jeho prácach vyjadrené buď prostredníctvom série statických, alebo súboru kinetických obrazov. Jeho obrazy spojené s textovými komentármi síce vychádzajú z možných každodenných banálnych situácií, ale vďaka autorovej vizuálnej štylizácii nadobúdajú v konečných dielach nadreálny (absurdný, ironický, sarkastický) charakter. Z formálneho hľadiska sú jeho krátke filmové príbehy postavené na strihu, na pohybe obrazu, na prelínaniach obrazov, metamorfóze tvarov a textúr. Obrazový tok a textové narácie nekódujú v sebe hlbokomyseľné posolstvá, majú skôr experimentálny (niekedy konceptuálny, inokedy dadaisticko-surreálny) charakter.
Objekty a sochy bývajú obyčajne v galériách či múzeách umiestnené na sokloch uprostred miestností, aby si ich divák mohol prezrieť zo všetkých strán. V Galérii¤ 19 ich Havrilla umiestnil buď na podlahu do rohov miestnosti, na okraj výklenkov určených pre radiátory či do sklených medzipriestorov okien. Aj v objektoch a sochách divák môže dekódovať formy, ktoré v sebe hybridne mixujú štýlotvorné prvky viacerých svetových moderných umelcov. Napriek tomu nestrácajú zo zreteľa Havrillov zmysel pre umelecký nadhľad a svojské výtvarné predvedenie. Špecifikom havrillovského sveta je, že napriek svojej štýlovej nezameniteľnosti v sebe kóduje nie jeden, ale rad ďalších fiktívnych svetov. Tie čerpajú inšpiráciu tak, že si privlastňujú viaceré paradigmatické štýlotvorné znaky vybraných autorov a štýlov z celej histórie moderného umenia 20. storočia.
