Jeho diela mali v sebe zničujúcu zbraň – originálny humor. Láskavo neláskavý, tragikomický aj citliro ironický. „Mne je blízky svet, ktorý stojí na báze humoru. Nachádzam ho v realite a kreslím si ho,“ povedal v rozhovore pre Pravdu.
Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave absolvoval v roku 1976 štúdiá na oddelení ilustrácie a knižnej tvorby u Albína Brunovského. Bol vyhľadávaným ilustrátorom, jeho ilustrácie dotvorili množstvo kníh. V grafických listoch rád rozprával košaté príbehy, v obrazoch i karikatúrach zas perfektne vypointované fóry. Kombinoval všetko so všetkým, jeho kompozície vyskladané z ľudských tiel, zvierat, rastín a vecí pripomínali chaos aj rozmarnú detskú hru. Divákov pozýval do kabaretu, v ktorom sa odohráva burleska ľudského života.
Nezameniteľným spôsobom stvárňoval rodnú Bratislavu. „Keď som kreslil námet Hlavného námestia, myslel som si, že je vyasfaltované. Keď som zistil, že je dláždené, musel som kresliť každú dlaždičku a narobil som sa, ako keby som dláždil v skutočnosti,“ vysvetľoval s neodmysliteľným sarkastickým nadhľadom.
Dušan Polakovič bol okrem iného dvorným ilustrátorom kníh Tomáša Janovica. „Nevybral som si ho preto, že by bol dvorným. Dušan mi kreslí z duše. Neilustruje to, čo je napísané. Obohacuje text svojbytnými metaforami, ktoré sú smutnovtipné presne podľa môjho gusta. Pravdaže mu nekecám do obrázkov, bola by to z mojej strany nielen hlúposť, ale priam svätokrádež,“ povedal Janovic pre Pravdu pred niekoľkými rokmi.
Dušan Polakovič vystavoval po celom svete, jeho práce získali množstvo ocenení.