Ako prišli na svet dodnes obľúbení hrdinovia Mach a Šebestová, ktorých vytvoril spolu so scenáristom Milošom Macourkom a s režisérom Jaroslavom Doubravom? „Vedel som, že základom Macourkovho príbehu je existencia chlapca a dievčaťa. Hneď som prišiel s nápadom, že by mali mať psa. Ako inšpirácia k postavičke Šebestovej mi poslúžila vlastná dcéra, ktorá práve vtedy chodila do školy. Predobrazom Macha bol jej bratranec, ktorý mal okuliare a chodil do úplne inej školy. Tak prišla na svet výtvarná podoba nerozlučnej dvojice. Keď šlo o výtvarnú stránku, mal som hlavné slovo ja. Miloš Macourek mal hlavné slovo pri vymýšľaní príbehu a Jaroslav Doubrava zasa pri spôsobe animácie. Mali sme to podelené a jeden druhého sme rešpektovali,“ prezradil Born pred niekoľkými rokmi v rozhovore pre Pravdu. „Ani najdokonalejšia výtvarná podoba, ani bezchybná animácia nepremenia chabý nápad na film,“ dodal k tomu.
Robinson Crusoe mu splnil sen
Born bol aktívny do posledných chvíľ. „Dnes nás je množstvo takých, čo nemáme dôvod alebo chuť odpočívať, a teda starobu nevnímame, nemáme na to čas. Viete, ono nemôže byť nič horšie, než sa stať dôchodcom, posadiť sa na lavičku a celý deň tam kŕmiť holuby,“ povedal takto pred rokom v rozhovore pre český magazín Reportér.
Adolf Born najskôr študoval na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity výtvarnú výchovu, neskôr na Vysokej škole umeleckopriemyselnej a Akadémii výtvarných umení, ktorú absolvoval v roku 1955. Ako tvorcov, ktorí ho ovplyvnili, uviedol napríklad surrealistov Reného Magritta a Salvadora Dalího, bujaré fantázie Hieronyma Boscha, ale aj holandské maliarstvo 17. storočia. „Objavilo novú tematiku. Maliari sa nebáli zobraziť obyčajné aj komické okamihy. Scénu z krčmy, kde sa opilec púšťa do ruvačky a jeho žena ho bije drevákom po hlave, na noblesných francúzskych či nemeckých obrazoch z tej doby nenájdete,“ povedal českému magazínu Reflex.
Bornove ilustrácie zdobia nielen Macourkove príbehy. Čitateľom nimi šteklil fantáziu napríklad pri sérii kníh Vojtěcha Steklača o lapáliách štvorice chlapcov v pražskej Stromovke, obrázkami k Trom mušketierom Alexandra Dumasa st. či pri dobrodružstvách Robinsona Crusoa. Práve tie ho k ilustrácii vlastne priviedli. Keď ako 12-ročný dostal túto knihu, vedel, že by k nej chcel robiť obrázky. Ilustráciami k tejto knihe si teda, ako prezradil vlani ČTK, splnil detský sen.
Mnohé jeho ilustrácie získali medzinárodné uznanie. Za Brechtovu Matku Guráž získal Zlatú medailu v Lipsku, rovnako ako za Robinsona Crusoa, ktorý mu získal cenu aj v Londýne. Už v roku 1986 mu udelili cenu Higly Commended H. Ch. Andersena (IBBY) za prínos v ilustrácii detskej knihy. V roku 2003 získal francúzsky Rad rytiera umenia a literatúry. Born sa od roku 1964 venoval voľnej grafike, ako uvádza jeho životopis, jeho doménou bola suchá ihla, lept, a najmä litografia. Adolf Born je autorom poslednej českej známky 20. a prvej 21. storočia.
Nakreslil prvý film Hobit
Born má na konte aj desiatky animovaných filmov, ktoré od 70. rokov nakrúcal v tíme s Milošom Macourkom a Jaroslavom Doubravom. Okrem Macha a Šebestovej je to napríklad seriál o nezbednej opičke Žofka a spol. Born je však podpísaný aj pod prvou adaptáciou Tolkienovho Hobita (1966). „S Hobitom za mnou prišiel americký režisér Gene Deitch, ktorý žil od roku 1959 v Prahe a už sa dokázal radovať z toho, že je v obchodoch dosť cibule. Spolupracoval so štúdiom Bratři v triku, vznikali tu niektoré americké kreslené filmy – napríklad diely Toma a Jerryho. Deitch mi Tolkienovho Hobita prerozprával. Vytvoril som množstvo veľkých ilustrácií a on ich s kamerou rozpohyboval. Zabral detail, potom urobil švenk, zo záberov zostrihal asi desaťminútový film. Z nakrúcania celovečernej animovanej snímky nakoniec zišlo,“ povedal Born českému Reflexu vlani.
Born mal viaceré obľúbené témy, o ktorých rád rozprával a ktoré rezonovali aj v jeho tvorbe. Jednou z nich bol napríklad cirkus, v ktorom sa podľa neho snúbila romantika, veľký kumšt a drina. Cirkusanti boli podľa neho nóbl ľudia a osobne sa poznal s Berouskovcami. Miloval aj džez a ďalšou jeho obľúbenou témou bola rakúsko-uhorská monarchia, ktorú rodák z Českých Veleníc hraničiacich s Rakúskom obdivoval a čerpal z nej motívy pre svoju tvorbu. „Viete, čo ma na tom období najviac fascinuje? V tom čase aj takzvaní obyčajní ľudia – o ktorých dnes politici tak radi a často hovoria – žili takým spôsobom, akým dnes nežije ani noblesa. Keď sa vtedy niečo sľúbilo, tak sa to muselo dodržať a splniť. Ľudia sa navzájom zdravili s nehranou úctou, najmä v malých mestách a na vidieku. V monarchii v našich krajinách neabsentovala morálka. Čo ma očarúva o to viac, o čo je dnes morálky v živote podstatne menej,“ povedal výtvarník pre Pravdu. „Okamžite by som bral život v devätnástom storočí. Aj s jeho vojnami. Darmo, tie jednoducho patria k histórii. Nechcel by som však zažiť koniec, keď monarchia padla,“ dodal.
Aj jeho výrazné fúzy, ktoré si nechal narásť v roku 1968, súviseli s obdivom k monarchii. „Situácia u nás bola taká protivne úbohá, tak som si nechal narásť tie fúzy, aby som manifestoval, ako bolo fajn za tej monarchie,“ povedal Českému rozhlasu.
Okrem ilustrácií sa Born dve desaťročia venoval aj karikatúre. „Noviny umierajú v deň, keď vyjdú. A kresba s nimi. Slúži len jedinému dňu,“ vysvetlil pre Pravdu výtvarník, prečo karikatúru pustil k vode. Jeho ilustrácie a filmy však s nami zostanú oveľa dlhšie.
