V bratislavskej Galérii Krokus na Námestí 1. mája vystavuje vynikajúca maliarka z Košíc Lucia Dovičáková. Výstava pod názvom Všetky dôvody k šťastiu sú nablízku potrvá do 4. júna (otvorené je vždy od stredy do soboty v popoludňajších hodinách), kurátorkou výstavy je Gabriela Kisová.
Výstava predstavuje výber Dovičákovej diel z uplynulých dvoch rokov – sú to maľby, kresby a akvarely, ktorých obsah sa stále týka tzv. ženského sveta. Dovičáková ho však postavila „na hlavu“. Všetky tradičné vlastnosti, ktoré sa tomuto svetu tradične pripisujú, chápe maliarka celkom inak. Vzťahy v rodine, materstvo, manželstvo, to všetko sú pre Luciu Dovičákovú príležitosti zbaviť sa banality, zaužívaného, pokryteckého a povedať svoju mienku. Bez sentimentality sa pozerá na tie „najsvätejšie veci“, napríklad na dojčenie, nemá ohľady ani sama na seba. Vidí jasne, drsne, neľútostne. Čo však robí túto maliarku jedinečnou, je jej schopnosť – pri všetkom valcovaní príkras – zachovať v obrazoch optimizmus a svojský pôvab. A k tomu pridáva vtip a intelekt. Skrátka, na Dovičákovú sa oplatí isť. V najnovších dielach na výstave v galérii Krokus sa Lucia Dovičáková okrem témy materstva vracia aj k autoportrétu.
„Jej aktuálne podobizne, napr. maľba Nightmare (Nočná mora), sú vyjadrením najvnútornejších pocitov. Dovičáková maľuje to, čo jej je najbližšie, a divákov to oslovuje, lebo sa dokážu v jej obrazových formuláciách nájsť. Napomáha to aj jej sklon ku groteske, drzá a antiakademická maľba,“ hovorí o dielach kurátorka výstavy.
Lucia Dovičáková je vtipná aj ako respondentka v rôznych debatách a rozhovoroch. V jednom pre našu redakciu sa napríklad zaujímavo vyjadrilo na tému, prečo ju baví žiť v Košiciach, či sa tam necíti mimo a či tam má dosť inšpirácie: „Ide o to, čo je pre koho inšpiratívne – ak je to pre niekoho príroda, tak v Košiciach ju máme veľmi blízko – ja mám hneď za naším blokom rieku, takže zaspávam pri jej šume. Milujem to. A hneď poblíž sú jazerá. Pre mňa sú Košice ideálne veľkosťou, je tu aj istý kultúrny život, ale aj určitá anonymita, hlavne – žije tu moja rodina. To, že som tu tak trošku ,odprdená', mi veľmi vyhovuje, aspoň sa prirodzene vyhnem rôznym kuloárnym klebetám z výtvarného sveta – tie ma troška zaťažujú, lepšie mi je, keď nič neviem. Pikošky na občerstvenie, keď mám na ne chuť, sa ku mne dostanú, takže sa môžem počudovať, pousmiať a zabudnúť. Tiež nie som veľký ,lev vernisáží', takže mi menšie množstvo akcií neprekáža, dokonca mám problém sledovať aj to, čo sa deje v Košiciach.“
Lucia Dovičáková (nar. 1981) je absolventkou Fakulty umení TU Košice, v roku 2006 sa stala finalistkou Ceny Oskára Čepana, je viacnásobnou finalistkou súťaže VÚB Maľba, v roku 2011 sa stala laureátkou Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca, nominovaná bola za výstavu Márnosť desivá v Galérii Krokus. V posledných rokoch sa predstavila na výstavách v Kunsthalle LAB Bratislava – skupinová výstava Fem(inist) Fatale 2015, v spomínanej galérii plusmínusnula Žilina – samostatná výstava Mammalia, 2015 a tiež v Galérii mesta Bratislavy – názov: mamama, 2014. Vystavovala aj vo Freies Museum Berlin (skupinová výstava Zero Years, 2013) a v Slovenskej národnej galérii (skupinová výstava Krv, 2012).
