Street art - umenie, ktoré vás zastihne nepripravených

04.06.2016 16:00
Muralistické dielo s názvom Gaze (Pohľad),...
Muralistické dielo s názvom Gaze (Pohľad), ktoré v roku 2014 vytvoril Viktor Fehér spolu s Romanom Juhásom počas festivalu v Grazi. Autor:

V seriáli Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazeráme do zákulisia sveta umenia a kultúry. V aktuálnej časti prinášame pohľad na to, ako sa robí street art.

Každý deň sme konfrontovaní so znakovým systémom verejného priestoru. Riadime sa dopravnými značkami, vnímame reklamy na rozličné tovary a služby, orientujeme sa v urbanistickej mestskej štruktúre. Umenie ulice, takzvaný street art, sa pokúša tento stabilný systém znova a znova narúšať.

Jeden zo zakladateľov košickej organizácie Street Art Communication (SAC) Viktor Fehér poukazuje na to, že formy umeleckých pouličných prejavov ako šablóny, plagáty, inštalácie či muralistické maľby tu boli už dávno predtým, ako pojem street art vznikol, len sa dovtedy označovali inak (public art či mural art). Street art úzko súvisí so 70. rokmi, keď sa v New Yorku začala rozširovať nová forma reakcie na anonymný mestský život – grafity. "Tradícia grafitov vychádza z ilegality a anonymity, štylizácie písma a označovania okolitého prostredia, v ktorom autor pôsobí. Veľmi rýchlo sa grafity stali mestským výtvarným fenoménom a ten inšpiroval ďalších ľudí, výtvarníkov po celom svete, ktorí začali používať ulicu a tvoriť v nej. Rôzne presahy vytvorili potrebu jasne odlíšiť, čo grafit je a čo už nie je. Aj preto vznikol názov street art,“ vysvetľuje.

Umenie útočí na uliciach

Street art má v súčasnosti mnoho podôb, no jeho hlavným cieľom bola od začiatku potreba odlúčiť sa od inštitucionálneho umenia. Ak ľudia majú chuť na umenie, navštívia napríklad galériu. Umenie ulice však zasahuje do zorného poľa okoloidúcich nečakane a zastihuje ich nepripravených. "Dokáže nás vytrhnúť zo všednosti ulice. Často poukazuje na absurditu niektorých kompozícií, ktoré vznikajú vďaka náhode a zhluku rôznych okolností. Máme tak možnosť konfrontácie priamo vo svojom prostredí. Veľa ľudí nadchne už len samotný fakt, že sa majú možnosť vyjadriť, zdieľať svoje pocity. Cítia, že sa ich to týka. V galérii by sa možno správali úplne inak, nesmelo a neosobne,“ dodáva Fehér.

Napriek pôvodnému zámeru majú v poslednom čase street art a galérie k sebe oveľa bližšie. Prienik týchto dvoch zdanlivo nespojiteľných svetov predstavujú umelci, ktorí sa rovnako dobre cítia vo verejnom i výstavnom priestore. Aj v rámci SAC sa organizovalo niekoľko výstav autorov, ktorí sa okrem pouličnej tvorby venujú napríklad dizajnu, typografii či architektúre. Podľa Fehéra tým chceli poukázať hlavne na to, ako sa celá situácia mení: "Veľa súčasných umelcov sa k umeniu dostalo skrz grafity alebo naopak, veľa rôznych výtvarníkov začalo čoraz viac využívať rôzne streetartové techniky a formy. Preto je dnes úplne bežné, že muralistické dielo maľuje architekt a z ,writera‘ je profesionálny typograf a pedagóg na vysokej škole.“

Čaro ilegality

Tvorivá sloboda prejavu a narušenie prostredia bez súhlasu najvyšších inštancií sa, samozrejme, odohrávajú poväčšine v ilegalite. Podľa Viktora Fehéra sú akékoľvek snahy o zoficiálnenie a zinštituciona­lizovanie street artu nesprávne. Sám si už vyskúšal aj ilegálnu tvorbu. "Keďže som z generácie, ktorá s grafitmi začala v polovici 90. rokov, mám s tým skúsenosť. Rozdiel v legálnej a ilegálnej forme môže byť pre každého iný. Mne sa s tou ilegálnou spája predovšetkým pojem dobrodružstvo. Veci, ktoré sa diali popri tom – prechádzky, náhodné stretnutia – ale tiež pocit, keď sa na druhý deň dívate na svoj výtvor v prostredí, ktoré je zrazu plné ľudí. Oni nič netušia, len vy viete,“ priznáva s tým, že v súčasnosti sa realizuje skôr v opustených budovách, kde nikomu nespôsobuje škodu.

Ak je teda inštitucionali­zovaná forma "umenia ulice“ nesprávna, prečo potom pod hlavičkou SAC v Košiciach vznikla práve takáto činnosť? "SAC aktivity sú predovšetkým spojené s prezentáciou súčasného muralizmu a jeho legálnej formy. Muralizmus ako taký má svoju vlastnú históriu. Dnes je tiež označovaný ako street art, čo je v poriadku, ale líši sa od ostatných techník hlavne v spôsobe realizovania. Ide o oficiálnu, legálnu formu, keďže na realizáciu takejto maľby treba vybaviť množstvo povolení a technického vybavenia, ako sú plošiny, lešenia s kvalifikovanou obsluhou, zabezpečiť okolie, aby nedošlo k zraneniu okoloidúcich atď. Každá organizácia a inštitúcia, ktorá s touto témou pracuje, má zodpovednosť za to, ako budú tento smer vnímať budúce generácie. Bohužiaľ, často chýba základné vzdelanie v odbore,“ odpovedá Fehér.

Galéria bez vstupného

Organizácia Street Art Communication vznikla v roku 2008 a odvtedy do metropoly východného Slovenska pritiahla výrazné mená súčasného svetového muralizmu ako Aryz, Interesni Kazki, Jace, M-City, Claudio Ethos, Phlegm a iní. "Cieľom SAC je prostredníctvom správneho umiestňovania muralistických diel osloviť každého okoloidúceho. Aby sa zamyslel a začal vnímať verejný priestor okolo seba ako esteticky vkusné a inšpirujúce prostredie,“ približuje Fehér ako jeden z autorov myšlienky Otvorenej mestskej galérie bez vstupného.

Viktor Fehér sa v rámci SAC zaoberá hlavne koncepciou muralov v meste. Podľa jeho slov nejde o to zmaľovať všetky dostupné plochy, ale skôr o citlivé zhodnocovanie výberu miesta: "Priestor, v ktorom má byť dielo osadené, by mal spĺňať viacero funkcií. Je dôležité zapracovať všetky dôležité kritériá, ktoré sa môžu neskôr stať manuálom pre ďalšie mestá a ľudí, ktorí sa rozhodnú v budúcnosti niečo podobne zrealizovať.“ Prvým krokom je podľa neho zmapovanie prostredia či konfrontácia a osobný kontakt s miestnymi obyvateľmi a ich názormi. "To ale neznamená, že sa necháte prehovoriť namaľovať hocičo, len aby boli spokojní. Dielo je plnohodnotné len v takom prípade, že je zároveň autorský jeho koncept a zámer. Je to o komunikácii a vzájomnej dôvere,“ zdôrazňuje. Samotný čas realizácie môže trvať niekoľko dní, záleží na technickom vybavení, dostupnosti a teréne okolo steny, ale aj na zložitosti návrhu či počasí. A v neposlednom rade aj na skúsenostiach autora.

Autorské ambície

"Bojím sa výšok a som blázon, ktorý sa rád vystavuje podobným situáciám,“ vysvetľuje Viktor Fehér dôvod, prečo ho medzi rôznymi streetartovými technikami oslovilo muralistické dielo, "Fascinuje ma rozmer a s tým spojené dobrodružstvo pri samotnej realizácii, ale aj široká dostupnosť v rámci oslovenia publika. Tiež ma veľmi baví plagát. Ale nedá sa povedať, že by som bol veľmi aktívny. Môže za to aj moja organizátorská povaha. Odkedy som začal kreovať SAC, dosť som zanedbal vlastnú tvorbu,“ dodáva s tým, že v budúcnosti by túto situáciu rád zmenil.

Zatiaľ to však vyzerá tak, že mu to veľké plány so SAC nedovolia. Organizácia podľa neho v súčasnosti hľadá spôsob, ako by vo svojej činnosti pokračovala: "Víziou je zamerať sa na betónové sídliská, ktoré vnímame ako ideálne prostredie na formát otvorenej galérie a ktorým môže muralizmus naozaj pomôcť, keďže ide o chladné, neosobné a zároveň nevkusné prostredie.“ Čo sa týka konceptu otvorenej galérie s celoročnou dramaturgiou, všetko je podľa neho v štádiu príprav a zháňania finančných prostriedkov. "Momentálne hľadáme vhodnú plochu pre umelca z Talianska – Agostina Iacurciho – ktorého sme tento rok prizvali. Okrem neho by v lete do Košíc mala zavítať legenda, fotografka Martha Cooper, ktorá u nás bude mať výstavu a prednášku o tom, ako sa to celé začalo. Radi by sme tiež vytvorili mural, ktorého autorom by mal byť významný slovenský výtvarník,“ prezradil organizátor s tým, že jeho meno si zatiaľ nechá pre seba.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#seriál Ako sa robí... #street art #Street Art Communication #Viktor Fehér
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku