Peter Machata: Prstov je veľa a každý má svoj príbeh

02.07.2016 12:00
Peter Machata šperk
Peter Machata sa okrem šperku venuje aj sochárstvu, kresbe či organizovaniu výtvarných sympózií. Autor:

Peter Machata vystavoval s manželkou Janou nedávno v bratislavskej Galérii Čin Čin zaujímavú kolekciu celkom nezvyklých šperkov, ktoré pripomínali relikvie. Boli to šperky v tvare prstov s náznakmi prsteňa, alebo s miestom po prsteni. Vytvoril ich z netradičných materiálov a najmodernejšími prístrojmi, ktoré umožňujú ísť do detailov a fascinujúcemu motívu osamelých prstov pridať príbeh a mystiku posvätných relikvií.

Vaša nová kolekcia sa volá Relikvie. Čo vás priviedlo k tejto téme?
Vždy ma fascinovalo, ako môže z nejakej kostičky, z akéhosi zvyšku či ostatku človeka sálať posvätná aura, ktorá vyvoláva uctievanie, budí rešpekt. Vybral som si za relikviu prstenník so snubným manželským prsteňom.

Prsty, ktoré sú základom vašich šperkov, rôzne komponujete. Bolo ťažké vymyslieť, ako prsty uchopiť?
Vytváral som malé relikvie, ktoré som vkladal napríklad do „pazúrikov“. To je typický stredoveký prvok, ktorým sa uchytávali kamienky alebo relikvie. Páčil sa mi tento spôsob, pôsobí dramaticky. Pazúrikom som napríklad v šperku spojil moju a manželkinu ruku. Druhá forma sú mikropriestory, ktoré som pre prsty vytvoril. Tieto priestory vytvárajú rámik a vnútri je skrytý prst alebo ruka so zvýrazneným detailom.

Teoreticky by to mohlo pôsobiť ako horor, ale vy ste kolekcii naozaj dali pôvab „ozdoby“, ktorá provokuje úvahy. Našiel sa niekto, koho by tento motív akoby odseknutých prstov – či už z náboženských, alebo útlocitných dôvodov – pobúril?
Asi nepobúril, ale niektorým ľuďom to bolo nepríjemné, možno kvôli spomienkam, kvôli asociácii fyzického rezu.

Kolekciu relikvií pointuje línia snubných prstienkov na prstoch, alebo prázdneho miesta (stopy) po nich. Sú aj snubné prstene svojím spôsobom relikvia?
Možností je veľa – pre niekoho je to už naozaj relikvia, priam posvätná, ale pre niekoho nie. Som dvadsať rokov manžel, takže tento motív dobre poznám. Prsteň je veľmi výrečný. Či už funguje, alebo zostane po ňom na ruke prázdne miesto – ako to v niektorých šperkoch stvárňujem. Každý si k tomu môže priradiť svoj vzťah alebo príbeh. S touto témou má veľa ľudí osobnú skúsenosť.

Machatove šperky pripomínajú relikvie.
Machatove šperky pripomínajú relikvie. Autor: Ľuboš Pilc

Niektoré šperky sú originály a niektoré sa opakujú? Ako a z čoho ich vlastne robíte?
Málokedy robím dizajnové kolekcie, zvyčajne sa venujem tvorbe jedného originálu. Tentoraz som však urobil výnimku, aby som manželskú problematiku trochu odľahčil. Množstvo podobných prstov som na výstave nainštaloval v strapci na šnúrkach ako suvenír. Chcel som tým vyjadriť, že prstov je veľa a každý má svoj príbeh. Je to samozrejmé a bežné. Materiál, ktorý momentálne používam, je vysokokvalitný odolný plast, inak určený na priemyselné spracovanie. Digitálna technológia mi dovolí oskenovať ruku a následne ju upravovať a vyfrézovať do tvarov a hrúbok, ktoré mi vyhovujú. Tento základ kombinujem s kovom, najčastejšie so striebrom. Je tvárne a patinou dosahujem širokú škálu farieb, ktorú kombinujem s farbou plastu.

S týmito technológiami pracujete na Vysokej škole výtvarných umení. Pôvodne ste ale študovali sochárstvo, čo zmenilo váš osud?
Na strednej škole som študoval kameň a k tomu reštaurovanie dreva ako nadstavbu. Potom som študoval šesť rokov sochárstvo u Jozefa Jankoviča na VŠVU a absolvoval som študijné pobyty v zahraničí. Po skončení školy som bol asistentom Jozefa Jankoviča a neskôr som prešiel na oddelenie digitálnych technológií. Bolo to celkom zábavné životné salto, ale bavilo ma to. Nebránil som sa, bola to výzva. Na oddelení dizajnu máme 3D skenery, 3D tlačiarne, CNC frézy. Ako technológ na škole vyhľadávam možnosti použitia digitálnych technológií vo výtvarnej praxi. Sú to aplikácie pre niektoré oddelenia úplne samozrejmé a pre iné sú zdrojom experimentovania.

Výroba šperkov si vyžaduje technickú zručnosť.
Výroba šperkov si vyžaduje technickú zručnosť. Autor: Ľuboš Pilc

Neprekvapilo vás, že ste zrazu aj technológ?
My máme so ženou peknú teóriu: nechávame sa unášať prúdom, takže – prúd ma tam priplavil. Vždy som mal rád technológiu, je to aj jeden z dôvodov, prečo som začal robiť šperky. Množstvo premysleného náradia, prepracované postupy a viazanosť na človeka, to ma pohltilo. Stroje sú pre mňa hračky. Teraz pracujem s trošku väčšími a sofistikovanejšími hračkami.

Zostali ste  sochárom?
Mám malé aj veľké realizácie. Momentálne sa venujem šperku, ale vlastne som len zmenil rozmer formy. Rozdiel medzi šperkom a sochou je pre mňa len v umiestnení. Šperk je umiestnený na tele, socha je v architektúre alebo priestore. Nie som schopný vnímať šperk inak – je to malý kúsok umenia, ktorý môžem nosiť so sebou.

Pre výtvarníka je ale asi predsa len rozdiel, či robíte objekt do priestoru, alebo pre konkrétneho človeka, ktorý ho bude nosiť na tele. Ako to je?
Ako pri každej inej  zákazke. Keď robím sochu do architektúry, musím uvažovať o architektúre a ľuďoch, ktorí ju užívajú. Keď si niekto príde objednať šperk, tak mu ho tiež „šijeme" na mieru. Rozprávame sa s ním o jeho živote, preberieme šuplíky so šperkmi a vidíme, ako reaguje: táto brošňa by sa mi páčila, keby bola troška väčšia, alebo by to mal byť radšej prívesok. Je predpoklad, že ak niekto príde až k nám, obyčajne už vie, čo robíme. Ale niekedy pracujem bez obmedzení. Keď vyrábam pilotnú kolekciu ako sú Relikvie, robím si ju podľa seba. Tam som limitovaný len sám sebou.

Pamätáte si prvý šperk, ktorý ste urobili?
Prvé šperky som robil ešte na ŠUP-ke, ale vážne to rátam až od vysokej školy, keď som robil prstienky so štvorčekovými okienkami pre moju manželku. Boli geometrické, ako celá moja vtedajšia tvorba, ktorá na začiatku vychádzala z minimalistickej geometrie. Teraz sa mi to posunulo k týmto prstom – relikviám. Skener a fréza mi dovoľujú citovať rôzne povrchy, vyrábať predmety, ktoré by som inak odlieval alebo modeloval a mali by iný výraz.

Budete spracovávať aj iné časti tela? Budete ešte pokračovať v relikviách?
Pravdepodobne nie. Mňa zaujímal iba problém prstu a snubného prsteňa – nešlo mi o telo. Prsteň na prstenníku je jeden z mála šperkov, ktorý podáva jednoznačnú informáciu o nositeľovi. Tento stav som komentoval.

Pomáhajú k návratu hodnotného šperku do života aj umelecké výstavy?
Pred pár rokmi sme mali výstavu v Oravskej galérii, a keďže sme ten obrovský priestor nedokázali zaplniť malými šperkmi, vymysleli sme si sprievodný projekt. Stretli sme sa dva alebo tri razy s priateľmi, na stôl sme vyložili naše šperky a nechali sme ich vybrať si to, čo by dokázali nosiť, s čím by sa stotožnili. Chvíľu ich nosili a potom napísali o svojich pocitoch. Veľa odpovedí končilo konštatovaním, že sa im šperk páči. To je dostatočný dôvod na nosenie šperku. Potom sme šaty, na ktorých šperk nosili, dali na výstavu aj so šperkom a ich komentárom. Chceli sme poukázať na to, že nosiť šperk je celkom bežný, tak trochu zabudnutý zvyk.

U nás nie je verejnosť zvyknutá na autorský šperk – kde sa dá kúpiť napríklad váš?
U nás v ateliéri alebo v galériách špecializovaných na autorský šperk. Väčšina je v zahraničí, tradícia nosenia šperkov tam nezanikla. Keď som prišiel ako štrnásťročný do Bratislavy, žila tu generácia žien, pre ktoré by bolo nepredstaviteľné vyjsť z domu bez brošne. Nemusel to byť autorský šperk, mohla to byť včielka, kvietok, ale mali potrebu ozvláštniť sa, a to je dôležité. Tým sa to začína.

Peter Machata
Narodil sa v roku 1971 v Nových Zámkoch, v rokoch 1985 – 1991 absolvoval kamenosochárstvo na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, postgraduálne štúdium reštaurovania drevorezieb. Sochárstvo skončil v roku 1997 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u Jozefa Jankoviča, u ktorého neskôr pôsobil ako asistent. Od roku 2003 pôsobí na VŠVU ako technológ. Venuje sa sochárstvu, umeleckému šperku, kresbe a organizovaniu výtvarných sympózií. Rozhovor s manželkou Petra Machatu, takisto šperkárkou Janou Machatovou, čítajte tu

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prsteň #Galéria Čin Čin #prst #relikvie #šperk #Peter Machata
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku