V tridsiatych rokoch 20. storočia si dokonca vyslúžil povesť jedného z najväčších priemyselných reportérov svojej doby.
Foto: SNG
„Bol známym predstaviteľom hnutia Novej vecnosti a tiež významným módnym a reklamným fotografom,“ povedala Pia Viewing, kurátorka monografickej výstavy François Kollar: Práca pohľadu, ktorá mala na jar premiéru v parížskej Galérii Jeu de Paume. Jej reinštaláciu otvorila 10. júna v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Expozícia predstavuje viac ako 130 originálnych fotografií, z ktorých mnohé neboli doteraz ešte nikdy vystavené, aj bohatý dokumentačný materiál.
Kvalita? Jediný účinný argument
„Byť Slovákom v zahraničí nie je ľahké. Dávajú vám cítiť, že ste cudzinec. Ani nie tak úrady ako konkurencia, ktorá je bezohľadná a tvrdá,“ spomínal François Kollar. Umelec, ktorý odmalička sníval o tom, že raz bude fotografom, sa narodil 8. októbra 1904 v Senci ako František Kollár. Mal štrnásť, keď mu mama darovala starožitný fotoaparát. Po štúdiách na Vyššej technickej škole v Bratislave a po skončení prvej svetovej vojny pokračoval v otcových šľapajach, pracoval ako technický úradník na železnici. Ani sa nerozlúčil s rodičmi, len s vierou vo vlastný talent vystúpil v júni 1924 z vlaku až v Paríži. O dvadsaťročného amatérskeho fotografa nemal záujem žiaden z parížskych ateliérov, začínal teda ako robotník v továrni Renault. V slávnej tlačiarni Draeger frères sa koncom 20. rokov vypracoval na hlavného grafika. Navyše tam získal aj dôležité kontakty a dôverne sa zoznámil so súdobým francúzskym umením. Mal dvadsaťšesť, keď si v Paríži konečne otvoril vlastný fotografický ateliér.
Foto: SNG
„Experimentoval so širokou škálou moderných fotografických techník a vytváral originálne kompozície. Využíval protisvetlo, dvojitú expozíciu, pretlač i solarizáciu,“ uviedla francúzska kurátorka. Kollarovo experimentálne obdobie mapuje prvá časť výstavy, prezentujúca okrem autoportrétov aj autorove fotografie pre módny a reklamný priemysel.
Jeho prvou modelkou bola Fernande Papillonová, ktorá sa onedlho stala jeho manželkou aj pomocníčkou pri práci v ateliéri. Kollarove fotografie mali stabilné miesto v ilustrovaných časopisoch, ktoré práve zažívali rozkvet, ako Harper's Bazaar, VU, Voilà či Plaisir de France.
Vlastný úspech pripisoval aj „svojim nežičlivcom“. „Denne sa ruvať s konkurenciou, jej intrigami sa dalo jedine kvalitou práce, sebadisciplínou cudzinca Slováka vo Francúzsku. Kvalita práce bol jediný pádny a účinný argument, ktorý mi zabezpečil, že som sa stal uznávaným a vyhľadávaným výtvarným fotografom. Fotografia musela byť vždy bezchybná, vkusná, s nápaditou kompozíciou, a to je vlastne umením,“ rekapituloval fotograf.
Foto: SNG
Kronika obrazov sveta práce
S ponukou na dočasnú spoluprácu oslovilo Françoisa Kollara v roku 1931 vydavateľstvo Horizons de France. Pre projekt La France travaille (Pracujúce Francúzsko) mal svojimi reportážami dokumentovať jednotlivé druhy zamestnaní. „Bol som robotníkom, cítil som a cítim s robotníkmi. Mal som v krvi rytmus ich práce, jej krásu i tvrdosť a to ma výtvarne zaujalo… Bol to robotnícky inštinkt, cit,“ vyznal sa po rokoch. Spolupráca trvala napokon viac ako štyri roky. Výber z Kollarových fotoreportáží vyšiel v sérii pätnástich knižiek rôzneho tematického zamerania – od poľnohospodárstva, remeselnej výroby a sklárstva cez rybolov, baníctvo, stavebníctvo či energetiku až po automobilový, lodný a železničný priemysel. Vytvoril tak unikátnu kroniku obrazov sveta práce a francúzskej spoločnosti.
„François Kollar fotografoval prácu ako zmechanizovaný svet sériovej výroby, štandardizácie a racionalizácie produkcie. Opakujúcimi sa prvkami na jeho fotografiách sú muži a ženy a ich úlohy a funkcie vo výrobnom procese,“ pripomenula Pia Viewing. Hrou so svetlom, šerosvitom a kompozíciami pracujúcich s rôznymi textúrami odhaľoval citlivé stránky industriálneho prostredia.
Foto: SNG
Druhá svetová vojna ho z Paríža vyhnala. Utiahol sa na vidiek a umelecky odmlčal. Po jej skončení si v metropole na Seine otvoril nový ateliér, obnovil spoluprácu s prestížnymi vydavateľstvami, producentmi luxusných predmetov i tvorcami módy ako napríklad Coco Chanel. Od roku 1951 pracoval aj na vládnej zákazke, ktorej cieľom bolo zdokumentovať hospodársky rozvoj francúzskych kolónií a proces skultúrňovania ich obyvateľstva.
Návraty na Slovensko
Po tom, čo vydal prvú knihu 25 Photos de François Kollar, vrátil sa v roku 1934 prvýkrát na Slovensko. A vracal sa každé leto – s výnimkou rokov druhej svetovej vojny. Keď sa ako umelec predstavil po prvý raz výstavou stovky fotografií v Slovenskej národnej galérii v roku 1965, písalo sa o „naozajstnom objave“, ktorý predstavuje „najlepšie tradície francúzskej fotografickej školy“. O tri roky neskôr venoval svoje diela do zbierok SNG.
Foto: SNG
„Výstava predstavuje variabilnosť fotografa, ktorý sám bol ,robotníkom' v službách svojich klientov. Napriek tomu si zachoval silnú fotografickú identitu a unikátne videnie svojej doby. Zdokumentoval ideológiu pokroku kapitalistického hospodárstva, no zároveň si zachoval svoj typický objektívny odstup,“ dodala kurátorka Pia Viewing. Znovuobjavovať tvorbu Françoisa Kollara možno na výstave Práca pohľadu v Slovenskej národnej galérii v Bratislave do 11. septembra.
