Niekoľko viet prezrádza, že život maliara Arnolda Petra Weisza-Kubínčana poznamenali dramatické historické udalosti, ktoré spečatili jeho osud. Stopy pochybností, vnútornej neistoty a nepokoja, ale aj sústredeného hľadania, odhodlania a vytrvalosti možno nájsť v jeho obrazoch na výstave Hľadanie identity v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Umelecký portrét výnimočnej osobnosti vznikol na základe rozsiahleho obrazového a dokumentárneho výskumného materiálu.
„Kolekcie diel maliarovej predčasne ukončenej tvorby, ktoré sa zachovali po holokauste, svedčia o jednom z najautentickejších prejavov v medzivojnovom umení Slovenska,“ uviedla kurátorka Zsófia Kiss-Szemán.
Mal päť rokov, keď sa rodina Weiszovcov prisťahovala do Dolného Kubína. Na sochárskej škole v Budapešti študoval tri roky. Prvú svetovú vojnu strávil na balkánskom fronte, po jej skončení pokračoval v štúdiách v Berlíne. Tam spoznal tvorbu nemeckých expresionistických maliarov. „Vtedy som si myslel, že budem sochárom. Potom ma na istý čas bola zaujala grafika, ale nakoniec som trvácne zakotvil v maliarstve,“ poznamenal si neskôr.
Po štúdiách sa do Dolného Kubína vrátil. Netajil, že mu učaroval život a rytmus na Orave, jej príroda i ľud. „Už v Pešti na akadémii profesori sa čudovali a zazlievali mi, že maľujem iba motívy zo svojho rodného kraja v inom podaní, ako to robili niektorí moji vtedajší kolegovia,“ zaspomínal si po rokoch.
Často bol sám sebe modelom. V jeho autoportrétoch si možno prečítať príbeh chudobného maliara, ktorý neustále hľadal vlastnú identitu. Aj príbeh osudom ťažko skúšaného umelca, túžiaceho sa presadiť na výtvarnej scéne. K jeho obľúbeným témam patril lov, sústredil sa najmä na vzťah lovec a korisť. Pre tvorbu Weisza-Kubínčana je príznačná aj téma koní, pastierov a jazdcov. Zachytával bežné, poetické aj hravé scény, ktoré vídal vo svojom okolí. Kôň symbolizoval jeho predstavu šťastia.
Žil utiahnuto v malom kubínskom ateliéri. V roku 1933 začal používať prídomok Kubínčan. O rok neskôr sa presťahoval do Martina. „Nebyť Miloša Bazovského, ktorý Weisza priamo prinútil presťahovať sa do Martina, a nebyť Janka Alexyho, ktorý ho duril, aby usporadúval výstavy, o Weiszovi ani dnes by sme veľa nepočuli,“ písala v roku 1937 dobová tlač pred Weiszovou výstavou v Žiline.
„Jeho neskoršia tvorba v dôsledku existenciálnej osamotenosti a rozorvanosti vyvrcholila v symbolické obrazy ľudskej tiesne, bezmocnosti a zúfalstva. Razantné, až agresívne ťahy štetca v prenikavých farbách hlásia neutíšiteľnú bolesť a nekonečný nepokoj každej bytosti. Weisz-Kubínčan sa dostal do štádia, kedy sa každá postava, každá bytosť, ba aj krajinomaľba stala symbolickým, plnohodnotným portrétom maliara, verným obrazom jeho vnútorného sveta,“ dodala kurátorka Zsófia Kiss-Szemán.
Výstava Arnold Peter Weisz-Kubínčan Hľadanie identity mala na jar premiéru v Galérii mesta Bratislavy. Pri tejto príležitosti vyšla aj prvá monografia nevšedného maliara. V Oravskej galérii v Dolnom Kubíne sa možno s jeho dielom i životom zoznámiť do 3. septembra.
