Práve v súvislosti s prezentáciou v New Yorku sa po prvý raz objavil v časopise Time aj termín op-art, zastrešujúci nový umelecký smer. Ten sa rozvíjal už od konca päťdesiatych rokov. Kritikou odmietané optické umenie si však získalo širokú verejnosť. Op-art sa presadil v móde, reklame, dizajne… A stal sa jedným z ikonografických smerov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.
Túžba rozhýbať abstraktné obrazy či objekty pomocou čierno-bielych geometrických obrazcov, rastrov, prekrývajúcich sa lineárnych a plošných útvarov, svetelným zdrojom, motorom či rôznymi inými „fígľami“ vzrušuje vizuálnych umelcov dodnes. Dokazuje to aj výstava Priestor a štruktúra v Galérii mesta Bratislavy, ktorá je súčasťou 21. ročníka medzinárodného projektu Socha a objekt.
Len čo sa návštevník priblíži k Modrému kinetickému objektu Sebastiana Hempela, rozpohybuje priesvitný kruh, v ktorom škvrny tmavej tekutiny stále menia svoje tvary. Vodný reliéf Larsa Eglunda pripomína roztancované čipky. Z malých čiernych, bielych a sivých štvorcov „vyskladal“ Ryszard Winiarski neistý a stále sa meniaci terén magickej abstraktnej krajiny. V obraze-objekte Ludwiga Wildinga zas pohybujúce sa oko diváka roztáča valce podivného mechanizmu.
Foto: Ivan Majerský
K vystaveným šperkom patrí Variabilný obraz Jeana Arpa. Umelca, ktorý spoluzakladal dadaizmus, neskôr sa pridal k surrealistom, aby napokon kráčal vlastnou cestou experimentovania. Rád prirovnával umenie k ovociu, ktoré sa má zrodiť z človeka tak, ako ono rastie na strome. Rastlinná ohybnosť foriem charakterizuje veľkú časť jeho tvorby, aj dielo vystavené v Galérii mesta Bratislavy.
Ťažko robiť veľké sochy „do šuflíka“
Mohutná biela postava láka pohľady už z diaľky. Jej vypracované svaly pripomínajú hrče. Obrovskými rukami objíma kmeň vysokého stromu. Veľkorozmerná socha Tomasza Koclegu s názvom Blízkosť oživila priestory Grassalkovichovej záhrady spolu s plastikami ďalších dvanástich výtvarníkov. Poľský sochár nevystavuje v rámci projektu Socha a objekt po prvý raz, jeho v korunách stromu „zavesené“ Hniezdo patrilo k diváckym atrakciám už pred tromi rokmi.
„Sochy majú vyvolať záujem aj v ľuďoch, ktorí do galérií nechodia. Pre mnohých je kontakt s výtvarným dielom na ulici či v parku nepoznaným zážitkom. Sochy v prepojení s okolitým prostredím či architektúrou miesta vytvárajú jedinečné kompozície a neopakovateľnú atmosféru,“ povedal autor projektu a výtvarník Viktor Hulík.
„Sochárstvo je drina, ktorá sa síce začína nápadom, ale práca so železom je skutočne ťažká a má jednoduché základné pravidlo. Človek môže pri práci manipulovať len s tým, čo unesie,“ uviedol Antonín Kašpar. Popredný český sochár, ktorý si svojou tvorbou vyslúžil prezývku mág ocele a bronzu, patrí k pravidelným hosťom medzinárodnej prehliadky v Bratislave. Tento rok jeho monumentálnej plastike dominuje kríž. Netají, že ho fascinujú dve rovnako dlhé ramená tohto praznaku, ktoré sa pretínajú v základom bode vzniku života. „Kríž symbolizuje jednotu protikladov vyjadrenú prekrížením: jing – jang, muž – žena, život – smrť, ty – ja…“ dodal Antonín Kašpar.
Richard Keťko, Peter Roller, Dionýz Troskó, Lubo Mikle či Kata Kissoczy, ktorí aj tento rok prezentujú svoje nové diela, považujú projekt Socha a objekt za jedinečnú príležitosť vytvoriť veľkorozmernú plastiku. O veľké sochy vraj už roky nie je záujem a robiť ich „do šuflíka“ nemá zmysel. Napokon, kam s nimi?
Foto: Ivan Majerský
V prvých ročníkoch zapĺňali plastiky a sochárske objekty uličky a námestia Starého Mesta. Časom ich vytlačili predzáhradky kaviarní a reštaurácií. Na Hviezdoslavovom námestí zas museli ustúpiť stánkom so suvenírmi. A tiež ich ničili vandali. „Znie to síce čudne, ale žiadna poisťovňa nepoistí výtvarné diela na verejnom priestore proti vandalizmu, zatiaľ čo proti potope, cunami či ,padaniu traktorov' áno,“ vysvetlil Viktor Hulík.
Sochy v exteriéri vystavujú už len v Grassalkovichovej záhrade. Vyvolávajú zvedavosť, niekedy obdiv, občas aj nedôverčivé krútenie hlavou. Azda najviac tešia najmenších, čo prezrádzajú ich reakcie. Deti rôznych vekových kategórií nemajú zábrany. Poobzerajú si ich a ak ich zaujmú, zabavia sa s nimi napríklad ako s dômyselnou preliezačkou. Neublížia im, veď ide o mohutné a pevné objekty.
Kocka a kruh. Málo? Nie!
Komornejšie diela našli úkryt v bratislavských galériách. Aj výber z novšej tvorby maďarského výtvarníka Jánosa Saxona Szásza, ktorý predstavuje Galéria Z. Diela vyznávača konštruktivizmu oscilujú medzi maľbou, reliéfom a plastikou.
Ako pripomína, zaujíma ho „proces nekonečného opakovania zmenšujúcich a zväčšujúcich sa foriem, ktoré napokon zaplnia celý vesmír“. Na prvý pohľad mu stačí málo – štvorec, kocka, trojuholník, kruh… Ani farieb nepotrebuje veľa: biela, čierna, modrá, žltá, občas aj sivá. Modeluje z nich vizuálne objekty, ktorými provokuje fantáziu aj myslenie diváka.
Dvadsiaty prvý ročník medzinárodnej prehliadky Socha a objekt predstavuje viac ako päťdesiat výtvarníkov z jedenástich krajín. Desiatka výstav, ktoré prichýlilo deväť bratislavských galérií, potrvá do 21. augusta.
