Jeden z najväčších slovenských umelcov 20. storočia ich vytvoril v roku 1962. Séria vyvolala nesmierny obdiv. Nezmazateľne zasiahla Hložníkových kolegov i ďalšie generácie výtvarníkov. Dvadsať grafík z legendárneho cyklu práve vystavili v newyorskej BBLA Gallery v spolupráci s generálnym konzulátom Slovenskej republiky v New Yorku. Výstava sa volá Between War and Dream (Medzi vojnou a snom).
Foto: Vincent Hložník
Kolekcia grafík patrí Derfner Judaica Museum + The Art Collection v Riverdale neďaleko New Yorku. Vystavujú tam tisícky kresieb, grafík, fotografií, sôch i objektov úžitkového umenia. Medzi nimi napríklad aj diela Pabla Picassa, Marca Chagalla či Andyho Warhola. Hložníkove grafiky tam roky skrývali v depozite a verejnosti ich predstavili vlani – na takmer pol roka ako znovuobjavené, stále aktuálne majstrovské surrealistické diela, ktoré sa pred vyše 50 rokmi zrodili za železnou oponou.
„Považujeme ich za zlomový moment v Hložníkovej kariére a v jeho zobrazovaní figuratívnych motívov. Od tohto času sa už umelec vyjadruje symbolicky a v metaforách: ľudské údy, torzá, siluety, monštrá s vycerenými zubami, vykúkajúce oči, krídla, anjeli smrti, mýtickí bojovníci… Sú to signály ustavične hroziaceho nebezpečenstva, výstrahy pred zlom, zničením vojnou či jadrovými zbraňami,“ vysvetľuje Emily O'Leary, kurátorka Derfner Judaica Museum + The Art Collection v Riverdale.
Foto: Vincent Hložník
Farba ako štipka korenia
K rovnakému záveru dospel aj profesor Ľudovít Petránsky, autor doteraz najväčšej monografie o Hložníkovi, ktorá vyšla ešte v roku 1997: „Grafická tvorba Vincenta Hložníka zo 60. rokov má mimoriadny význam pre celú líniu ďalšieho vývoja slovenskej grafiky,“ tvrdí kunsthistorik a spomína napríklad cykly Majestát ničoty, Stratení generáli či Sny.
Upozorňuje pritom na senzačne úsporné, ale priam chirurgicky sebavedomé využívanie farieb. Akoby práve tá presne umiestnená drobná plôška farby bola tou kľúčovou ingredienciou – štipkou vzácneho korenia, ktorá povznesie výsledok na ešte vyššiu úroveň. „Kraplak tmavý, svetlý oker, kobaltová zeleň tmavá… Farba sa tu zjavuje v relatívne pevne definovaných malých plochách, cez ktoré prechádzajú iba jemné biele stopy,“ dopĺňa historik umenia Petránsky. Jedným dychom dodáva, že farba podľa neho v spomínaných dielach tvorí akýsi kontrapunkt hlavného motívu realizovaného v dramatickom napätí bielej a čiernej, pričom aj pohyb Hložníkovej ruky prechádza z lyrického cítenia až do expresívneho nasadenia.
„Grafický cyklus Sny pochádza z obdobia, keď môj otec pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V tom čase jeho záujem o maľbu ustupuje do úzadia, pohlcuje ho čierno-biely svet línií a plôch, ostro rezaných čiar, výrazných kontúr a dramatických modelácií," objasňuje dcéra Vincenta Hložníka Zuzana Hložníková a pokračuje: "Je paradoxné, že napriek udalostiam tej doby, integritou svojej umeleckej a ľudskej autority a najmä svojou neoblomnosťou prispieva k demokratizácii slovenského výtvarného prejavu a jeho ďalšieho vývoja v 60. rokoch. Aj z tohto dôvodu cyklus Sny predstavuje akési memento umelcovho odkazu a stáva sa symbolom skutočného sna – sna, v ktorom všadeprítomná humanitas opätovne, stále znovu a znovu, poráža zlobu, nespravodlivosť a predovšetkým ľudskú ľahostajnosť.“
Tajomná cesta do Ameriky
Ako sa Sny Vincenta Hložníka dostali za oceán? „Otec vystavoval svoje grafiky a tempery v Londýne v roku 1965. Zrejme vtedy časť z jeho diel zostala v Anglicku a do Spojených štátov to bol už len kúsok,“ uvažuje dcéra Zuzana Hložníková. Je to zaujímavý príbeh. „Zakladateľ galérie v Riverdale Eric Estorick bol vizionár a priekopník. Keď sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia otepľovali vzťahy medzi Západom a Východom, zaumienil si Američanom ukázať aj diela umelcov spoza železnej opony. Vincent Hložník bol jedným z nich. Jeho Sny ho očarili, získal ich v sedemdesiatych rokoch od galérie Grosvenor v Londýne,“ prezrádza Jana Trnovcová, generálna konzulka Slovenskej republiky v New Yorku. „Sme veľmi radi, že sa nám túto vzácnu sériu grafík podarilo vlani objaviť v Riverdale a že sme s tamojším múzeom nadviazali skvelú spoluprácu. Verím, že Sny Vincenta Hložníka postupne spolu predstavíme aj v ďalších amerických mestách.“
Znova otvára dvere
V Derfner Judaica Museum + The Art Collection mali radosť z ohlasu na minuloročnú výstavu i zo záujmu slovenského konzulátu. Preto, keď Slovensko prišlo s návrhom vystaviť Hložníkove Sny opäť, pri príležitosti slovenského predsedníctva v Rade EÚ, ale tentoraz priamo v New York City, prejavili záujem v predstavovaní slovenskej grafiky pokračovať.
Foto: Vincent Hložník
„Rozhodli sme sa v rovnakom čase vystaviť aj diela súčasných špičkových slovenských grafikov, ktorí na Hložníkovo majstrovstvo a dedičstvo nadväzujú,“ hovorí kurátorka Emily O'Leary.
„Je to senzačná správa,“ hovorí o výstavách v New Yorku Milan Mazúr, riaditeľ Považskej galérie umenia v Žiline, ktorej súčasťou je aj stála expozícia diel Vincenta Hložníka. „Vincent Hložník je jedným z najväčších slovenských umelcov, najvyššia autorita. Jeho dielo je prinajmenšom európske, aktuálne, nesmierne silné a aj preto ho treba ustavične pripomínať.“ Navyše, na budúci rok uplynie 20 rokov od výtvarníkovej smrti, čo je výzva aj pre slovenské galérie.
A tak teraz BBLA Gallery v New Yorku vystavuje Hložníkove Sny a múzeum v neďalekom Riverdale diela Dušana Kállaya, Kamily Štanclovej a Kataríny Vavrovej. Prví dvaja boli žiakmi Vincenta Hložníka, Katarína Vavrová študovala u Albína Brunovského, ktorého si Hložník vybral za asistenta. Dielo Vincenta Hložníka tak zase, ako kedysi, otvára dvere do sveta aj ďalším slovenským umelcom. Famóznemu slovenskému maliarovi, grafikovi, ilustrátorovi, sochárovi, pedagógovi a organizátorovi sa tak plní ďalší z jeho snov.
Foto: Vincent Hložník
Reprodukcie diel uverejňujeme s láskavým súhlasom ich majiteľov i dedičov autorských práv.
Vincent Hložník
(22. 10. 1919 Svederník – 10. 12. 1997 Bratislava)
Jeden z najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov. Namaľoval tisícky obrazov, desaťtisíce kresieb, vytvoril tisíce grafík, ilustroval vyše 350 kníh. Je tiež autorom poštových známok a zároveň monumentálnych sklenených vitráží. Bol uznávaným pedagógom i rešpektovaným organizátorom kultúrneho života. Známym bol aj pre svoju pracovitosť a skromnosť. Lásku k ľuďom v umeleckej skratke krvopotne vtlačil do výstrahy: Pozor, stačí iba málo, a človek sa mení na krvilačného dravca.
