Rodičia vás neučili reč svojich predkov?
Po rusínsky neviem a som už dosť starý na to, aby som sa tento jazyk začal učiť teraz. Moji rodičia týmto jazykom doma rozprávali a dôvodom, prečo ho nenaučili aj mňa, je možno to, aby medzi sebou vedeli komunikovať v jazyku, ktorému som nerozumel. Aby sa nezbavili tejto výhody (smiech).
Poznáte rusínsku či slovenskú kultúru ? Čo sa vám na nich páči?
Je veľmi zaujímavá. Poznám zvyky aj jedlo. Vzhľadom na to, že mojimi rodičmi boli Rusín a Slovenka, obe kultúry sú mi blízke. Pri mojej prvej návšteve Slovenska v roku 1992 ma prekvapilo, že v kostole som počul liturgický jazyk, ktorý bol identický s tým, ktorý počúvam v kostoloch v USA. Hneď som sa tu cítil ako doma. Akoby som prišiel medzi svojich. Som tu už štvrtýkrát.
Ako si spomínate na svojho slávneho strýka?
Spomínam si naňho ako na veľmi jemnú a úctivú osobnosť. Som veľmi hrdý na to, čo dosiahol a aj na to, ako sa rozvíja jeho odkaz v rodisku jeho rodičov.
Ste nositeľom slávneho mena. Je ťažké niesť takéto bremeno na svojich pleciach?
Je to v prvom rade hrdosť. Som naozaj hrdý na to, čo môj strýko dosiahol. Zároveň je pre mňa aj vzorom, aby som aj ja vo svojom živote správal ako on. Aby aj základom môjho života bola skromnosť a štedrosť. Ako osoba mám, samozrejme, tiež svoju identitu. Stáva sa mi, že ma ľudia spoznávajú práve cez môjho strýka. Neraz hovoria: to je synovec Andyho Warhola, Donald. Bol by som rád, aby sa to raz zmenilo a aby ľudia zmenili slovosled spomínanej vety. Aby hovorili, že to je Donald Warhola a až potom, že som synovcom Andyho Warhola.
