Foto: Lukáš Moravský
„Dizajn mi dáva jasné mantinely a množstvo prekážok. Voľná tvorba ich nemá, o to je ťažšia. Keď pracujem na voľných objektoch, som umelec, keď navrhujem dizajn, som dizajnér,“ hovorí výrazný predstaviteľ súčasného vizuálneho umenia. Aj také obyčajné predmety dennej potreby ako napríklad poháre, karafy, džbány, nápojové súpravy, kolekcie misiek či vázy, ktoré pochádzajú z jeho ateliéru, pôsobia neobyčajne. Neočakávanými tvarmi, pohybom, väzbami aj humorom. Sú nielen funkčné, ale ako výtvarné kusy môžu byť aj ozdobou interiéru.
Na počiatku je vždy inšpirácia. „Vychádzam z laboratórneho skla, alchymistických nádob, geometrických tvarov alebo priamo z prírody, napríklad z bobúľ hrozna, zo živočíšnej ríše či z mýtických zvierat zo stredovekých beštiárov. V komerčnom dizajne práve takéto inšpirácie bežne používam,“ vysvetľuje Patrik Illo. Divák tak môže okrem iného objavovať v jednotlivých dielach aj inšpiračné zdroje, ktoré podpichli umelcovu fantáziu.
Myšlienka však nestačí. Aby ju dokázal zhmotniť, musí ovládať technológiu. „Sklárovi musíte často prinášať aj technologické alebo výrobné riešenie. Predstavu, ako sa dielo vyrobí. Myšlienka a technológia idú – aspoň u mňa – ruka v ruke,“ pokračuje štyridsaťtriročný vizuálny umelec.
Foto: Lukáš Moravský
Estetické kritériá predmetov sa v rámci umeleckých štýlov, slohov a období menili, funkcia ostáva viac-menej nezmenená. „Pohár z minulosti, z ktorého sa dá napiť, bude funkčný aj v súčasnosti. Nebude však pravdepodobne spĺňať súčasné estetické kritériá. Hľadanie ,nového' je práve prácou dizajnéra,“ prízvukuje doma aj v zahraničí rešpektovaný a oceňovaný autor. Hoci vystavuje aj diela určené pre strojovú výrobu, expozícii dominujú objekty vyrobené ručne. Väčšinou však nejde o solitéry, aj ručne vytvorené predmety vznikajú v tisíckach aj desaťtisíckach kusov.
Jeho ambíciou je, aby dizajnom a univerzálnou estetikou oslovili ľudí na celom svete. „Mojou ambíciou je, aby sa predali. Časť z nich zákazníci akceptujú a kupujú, časť sa neuchytí a časť z nich sa uchytí na trhu až po rokoch,“ hovorí Patrik Illo. Po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave absolvoval študijné pobyty vo Veľkej Británii, v Taliansku a vo Francúzsku. Už roky pôsobí na svojej alma mater ako pedagóg a vedúci ateliéru skla.
Vo voľnej tvorbe rieši závažnejšie myšlienky. Provokuje hoci topánkou, v ktorej sa nedá chodiť. Alebo plyšovým mackom, ktorého dotvoril kúskom kože. „Často vytváram objekty, ktoré vychádzajú z bežného života či z reality a nachádzajú sa na tele alebo v jeho blízkosti. Cez ne komentujem človeka. Práve materiály ako koža či plyšové hračky zastupujú v mojich dielach telesnosť. Vypozoroval som, že ma zaujímajú tri základné okruhy – šport, hračky a móda,“ osvetľuje výtvarník a dizajnér.
Foto: Lukáš Moravský
Na konte má desiatky autorských i kolektívnych výstav doma aj v zahraničí. Vystavovanie považuje za súčasť práce dizajnéra. Ide podľa neho o konfrontáciu diel, pod ktoré sa podpísal, s reakciami publika a zároveň o sumarizáciu tvorivej cesty. Jeho dizajnérskym kúskom i voľnej tvorbe nechýba vtip. Všetko, čo vzniká v jeho ateliéri, je originálne. V Tatranskej galérii v Poprade sa na výstave Patrika Illa Viac-menej možno o tom presvedčiť na vlastné oči do 11. septembra.
