Shiho hovorí, že už od detstva rada čítala a kreslila. Ešte v Japonsku spoznala grafičku Hiroko Mori, ktorá mala galériu aj dielňu neďaleko Sappora, a dokonca viedla kurzy grafiky. Shiho sa tam prihlásila a na základe tejto skúsenosti sa rozhodla grafiku študovať. Knihu vnímala ako komplexný umelecký objekt a tak sa v škole učila všetko, čo sa kníh týka, aj ich viazanie. Chcela sa v odbore posunúť ďalej a inšpirovaná výstavami kníh a prácou Dušana Kállaya sa rozhodla pokračovať v štúdiu na Slovensku.
„V Bratislave som mala na skúšku urobiť ilustrácie k slovenským ľudovým rozprávkam Laktibrada a Tri zlaté hrušky,“ spomína Shiho Dono, ale mohla si k tomu pridať aj japonskú ľudovú rozprávku s názvom Momotarou. „Odvtedy sa zaujímam o rozprávky, ktoré sú smiešne, strašidelné a záhadné. To je podnetné. Súčasne ilustrujem ľudové rozprávky a prekladám ich texty do japončiny. Robím aj voľné grafiky a píšem vlastné texty.“
Na vernisáži japonskej ilustrátorky prehovoril aj výtvarník Ivan Popovič, ktorý sa s ňou dobre pozná: „Shihosan je moja susedka. Bývam v Karlovej Vsi, ona býva o štyri zastávky ďalej. Môj ateliér je hneď za rohom Bibiany a tak aj týmto spôsobom sme susedia. Možno ste si všimli, že namiesto jej mena Shiho používam Shihosan. To som sa naučil práve v Japonsku. Pridaním ,san‘ sa prejavuje úcta. Napríklad aj najznámejšej japonskej hore a sopke Fuji sa hovorí s láskou Fujisan. Tvar Fujisan je vyjadrením čistoty a harmónie. To isté je pre mňa Shiho, teda Shihosan. V roku 1972 som bol prvýkrát v Japonsku a hneď som sa do krajiny zamiloval. Dalo mi poriadne zabrať a počas tej cesty som sa dosť zmenil. Bol som Japonskom absolútne nadšený a očarený. A stále som. V živote som sa všelikde zatúlal, ale Japonsko mi zostalo asi najviac a navždy zapísané v srdci zlatým kaligrafickým písmom. Keď sa stretneme so Shihosan, okamžite sa mi v hlave začne premietať ten dávny japonský film. A jej príbeh? Shihosan sa zamilovala do slovenského Maďara a zostala žiť na Slovensku. Jozef Mikloš sa zaoberá svetlom v divadle a pre divadlo komponuje aj hudbu plnú svetla. Spolu majú nádherného syna Kaito. Je zaujímavé, že okrem talentu, fantázie, perfektnej kresby a maľby nadobúda jej práca ešte ďalší rozmer. Pridáva aj slovenskú skúsenosť, a to je úžasné. Shihosan tvorí aj pre japonské vydavateľstvá. Okrem iného preložila a ilustrovala jednu zo slovenských ľudových rozprávok zo zbierky Pavla Dobšinského. A tá vyšla v Tokiu! Shihosan je nielen skvelá umelkyňa – máme v nej aj veľmi dobrú veľvyslankyňu slovenskej kultúry a umenia v jej rodnom Japonsku!“
